Čomu vzdoruješ, to pretrváva. Ak to prijmeš, premení sa to. A budeš čumět;)

❋ Zohne sa, aby odtrhla jeden kvet. Fúkne, a pošle tak semienka na ich púť. Je to koniec kvetiny, ktorá doposiaľ kvitla tak krehkou nadpozemskou krásou, ale zároveň začiatok nového rastu.

❋ Semienka víria v divokom vetre – vydané na milosť a nemilosť fyzikálnym zákonom, ale ich let má svoj účel daný prírodou. Je im dané letieť do ďaleka a potom pristáť, zakoreniť a vyrásť v novú kvetinu.

❋ Jar predstavuje začiatok dlhej cesty k cieľu. Veľká úloha, ku ktorej si sa zaviazala, speje k svojmu splneniu vďaka nádeji a zotrvačnej sile.

❋ A až všetkým prejdeš, potom nevyhnutne nastane čas k spätnému chodu tvojej pozornosti, do svojho vnútra, do Zdroja, do seba, k sebe, k svojmu najväčšiemu pokladu a splnenému prianiu. Potom všetko ostatné si budeš užívať zo svojho domova a nič neotrasie tvojím trvalým stavom pokoja, ktorý ti domov ponúka. Potom pojmy ako je istota, bezpečie a Láska získajú pre Teba iný význam.

Uvedomili ste si niekedy, ako spievajú vtáčiky? Že ich ani nie je vidieť? Vysoko v stromoch s ľahkosťou vyludzujú zvuky, ktoré nesú melódiu zdieľanej radosti. Tá nemusí byť excentrická. Dokonca ani viditeľná. Robia to stále. V lese i na streche činžiaku. V Petržalke aj Bardejove. Bez ohľadu na počasie, ročné obdobie, časť dňa či citové rozpoloženie. Možno to ani nie je radosť, len prirodzený stav ich bytia, ktorý ju evokuje. Proste spievajú. Aj ja som taký jemný vtáčik a zaspievam vám rada, kým sa deň strieda s nocou, len ma možno nie vždy zhliadnete očami:)

#jar #raj #spev #istota #bezpecie #laska

Ľudia nie sú domovy

Dieťa,
prečo ťa nikto nikdy nenaučil,
že nemôžeš
premeniť ľudí
na domovy?

Ľudia sú rieky,
neustále sa menia,
neustále plynú.
Zmiznú spolu
so všetkým, čo do nich vložíš.

A predsa,
tvoj domov skutočne
má tlkot srdca.
Ale nie je to ten,
ktorý je uzamknutý
v hrudi niekoho iného.

Stačí sa
pozrieť dovnútra
svojho vlastného.

IDEME ĎALEJ…

Čoraz viac sa nakláňame ku koncu tohto roka, čo pomaly vo vetre mizne.
Len pár chvíľ nám zostáva, kým minulý čas dohasne v tichu.
Nechaj to všetko, čo ťa ťaží, voľne spadnúť do prázdnych rúk,
nech sa minulosť stratí, nech sa zmení na púhy vzduch.

Opusť obavy – čo príde, bude.
Načiahni sa k pokoju, čo stále žije vnútri.
Zlož zbrane ľútosti. Už nepatríš tomu dňu.
A hnev? Vydýchni ho ako rannú paru, nech zmizne v mraku, v tichom snehu.

Nemôžeš siahnuť po novom,
ak ruky kŕčovito držia tiene, čo dávno stratili tvar.
Pusť ich. Odlož. Neboj sa. Prázdnota nie je prázdna.
Je to priestor, v ktorom vyrastá svetlo.

Nemôžeme vrátiť to, čo bolo, ale dopredu ísť môžeme, každý krok je odkaz nádeje.
Kráčaj ľahší, bez bremien, čo ťa tlačili k zemi.
Neber si so sebou nič, čo už nepatrí tvojmu dňu.
Nie si krab, aby si sa stále vracal do rovnakého úkrytu.
Si rieka – a tá nikdy nestojí.

Nech ťa vietor poháňa a ticho hladí,
nech na ceste nájdeš pokoj v každom kroku.
Urobil si, čo si mohol. Urobila si, čo bolo treba.
To, čo malo odísť, odišlo.
To, čo malo zostať, ostáva.

A ty si, kým si. Takto je to správne.
Kráčaj. Ako po pláži, po ktorej slnko rozsýpa zlatý piesok.
Nenáhli sa. Čas ťa dobehne, keď budeš pripravený.

Nový rok príde, naplnený tichým poznaním.
Sadni si do voza svojho osudu,
nechaj sa viesť. S dôverou a úsmevom.

A kto bude šofér?
Láska.
A Tá nikdy nezíde z cesty.

Ideme ďalej…

E.M.P.A.T

Milovať Empatku
nie je najľahšia úloha

Zdá sa ti, že jej city sú hlbšie ako oceán
a zároveň vnímaš aká je veľmi jemná.
Pocítiš potrebu ju chrániť
Obrániť ju
Opraviť ju

Ale priateľu, ona nie je zlomená.

Aby si miloval Empatku
Musíš milovať
Celú ju. No. Tak.

Slzy, ktoré roní
Budeš ich chcieť zotrieť,
ale ona ťa presvedčí, že sú to farby jej duše.

Jazvy, ktoré nesie
Budeš ich chcieť vyliečiť,
ale ona ti povie, že sú to pripomienky na jej silu a odolnosť.

Ruky, ktoré ti podáva
Budeš chcieť odľahčiť ich bremeno,
ale ona bude trvať na tom,
že váha ju len posilňuje.

Rýchly tep jej srdca
Budeš ho chcieť upokojiť, stíšiť,
ale ona začne tancovať rýchlejšie,
dupajúc nohami do rytmu svojej náruživej piesne.

A dokonca aj bolesť, smútok, strach,
urobil by si čokoľvek, aby si to utíšil,
Ona ti pošepká,
že radšej cíti toto…
než by bola necitlivá k utrpeniu sveta.

Milovať Empatku
Znamená uznať jej pocity
Poskytnúť jej priestor, aby smútila, hnevala sa, dúfala, milovala

Musíš veriť v jej poslanie
aj keď ho sám nepočuješ

Jej vášeň nie je voľbou
Je to jej prirodzenosť… samotná Divokosť.

Áno, milovať Empatku nie je jednoduché
Ale láska, ktorú ti vráti
je láska, akú nezažiješ u nikoho iného.

Milovať Empatku
Musíš milovať
celú ju♥️
Tak.