Kategória: DOTYKY KARIET

Siaha tento most až na úplný koniec sveta? Zrejme áno. Jeho nižšie stupne lákajú statočných a vábia zvedavých, aby na ne vystúpili a vydali sa na cestu. Šplhá sa do nebeskej výšky – lenže potom nepokračuje ďalej.

Stojím na jeho konci a premýšľam, kam teraz. Zhora mi do očí svieti slnko a oslňuje ma i jeho mihotavý odraz na hladine rieky, ktorá sa ako stuha vinie hlbokým údolím podo mnou. Vzduch v tejto výške je na veky krištáľovo čistý. Je nabitý energiou, ktorá v ňom iskrí, a ja si uvedomujem, že toto miesto i ja sama sme plné zatiaľ neprejavených možností. Zhlboka dýcham a vnímam, ako ma horský vzduch osviežuje a rozžiaruje.

Vidím hole tých, kto vystúpili do týchto miest predo mnou. Odtiaľ sa možno vrátili späť, pretože sa neodvážili urobiť ďalší krok. Chvíľočku váham, nepozerám sa dolu, a potom vykročím do zdanlivého prázdna. Cítim, ako sa mi pod nohami zhmotňuje pevná skala a bridlica. Začínam chápať, že celý most vznikol vďaka krokom a snom mojich predchodcov. Nadchnem sa a pokračujem v ceste, krok za krokom. A ako kráčam, most mi pod nohami ďalej rastie.

Tri hole ma pozývajú preskúmať dosiaľ nepoznané. Zmapovať nezmapované. Vykročiť do neznáma. Nájsť novú cestu. Vyzývajú aj vás, aby ste posunuli a rozšírili svoje hranice. Dobre sa rozhliadnite, kde práve stojíte, a ujmite sa vedenia.

Všetko má svoj zmysel a užitočnosť. Počas celej evolúcie sveta zapadá každá jednotlivá situácia do mozaiky prepojeného celku. To, čo nás všetkých zjednocuje, je ženský princíp. Je ako veľká náruč.

Vykoľajenie nastáva, keď máme pocit, že sme z tejto náruče vypadli a stratili sa v priestore a čase. Napriek tomu sme v takejto chvíli na svojej ceste a v súlade s celkom. Nie je možné urobiť zlé rozhodnutie a zísť z cesty.

Ak chceme vedieť, kam ideme, musíme sa najskôr zorientovať a pochopiť, odkiaľ sme prišli. K tomu je potrebné sa zastaviť, rozhliadnuť navôkol, nadýchnuť sa a uvoľniť. Tým sa môžeme naladiť na vedomie jednoty. Práve tam neustále smerujeme. 

Vďaka tomu sa na ceste začnú objavovať ukazovatele v podobe synchronicít, ktoré potvrdia náš smer. Návrat do stavu jednoty je ukotvený v odovzdaní a dôvere. Napriek tomu, že nám súčasné vedomie nedovoľuje jednotu cítiť, nikdy sme ju neopustili.

✨Za akých okolností sa cítite vykoľajení?
✨Čo vám pomáha v orientácii?
✨Podľa čoho viete, že kráčate po správnej ceste?

#genekeys #genovekluce #genekey2 #dislocation #orientation #unity #vykolajenie #orientacia #jednota

Keď je toho na Teba veľa, môžeš si vybrať. Buď si sadneš na studený kameň, aj keď je ešte R v mesiaci a mal by si sedieť maximálne na káve, previažeš si oči šatkou a nebudeš nič vidieť ani cítiť. Zaujmeš neutrálny postoj, ale so vztýčenými prostredníkmi. Vynútená trpezlivosť.

Čo sa však stane? Zmiznú všetky tie povinnosti, starosti, myšlienky, trápenia, alebo si na Teba počkajú a znásobia sa? Dosť bolo predĺženia, ktoré len odďaľuje nevyhnutný koniec. Nie je potrebné stále hrať umiernenú a nezainteresovanú osobu. Tým nie si lepší ako ostatní.

Niekedy sa treba vzpriamene postaviť tomu, čo Ťa tak zahlcuje a pre čo ani nevidíš východisko, lebo Ti to zakaľuje zrak a udiera do hlavy.

Postav sa svojim problémom čelom, zastaň si seba. Možno sú tie obrovské palice len nástrojom sily, ktorú potrebuješ, aby si vyšiel na ten kopec a uvidel vrieskajúci dav z nadhľadu. To je tá druhá možnosť.

Už si sa pripravil na tento krok, dostatočne si ho predýchal, premyslel, odsedel, teraz Ťa pohltil, ale ty už vieš, čo musíš odbúrať, čoho sa zbaviť, a vezmeš si len jednu palicu do boja, ktorá je Tvojím žezlom, na ceste k presadeniu svojich požiadaviek.

Tak to urob a postav sa na ten svoj kopček, kde uvidíš všetko, čo Ti neslúži a zabojuješ za to, čo skutočne chceš.