Niet sa čoho báť. Aj na psa prišiel mráz. Úsmevný.
Som jahodová torta na tvoju oslavu. Jednoducho cezo mňa prekĺzneš nožom. Prejdeš mnou ľahučko, nie sú tam žiadne prekážky. Jemne sa mnou zošuchneš ani si to nevšimneš. Som hladká múka pretekajúca pomedzi prsty. Všetko, čo je vo mne navyše, stráviš na jeden šup. Som úplná. Čiernobiela. Jasná ako uhoľ.
Už to nie som ja. Už sme to my. Ja a moje mesačné príbehy. Nemám(e) žiadne problémy.
Plne prítomná, bez hrabania sa v minulosti. Odovzdaná, bez stavania vzdušných zámkov budúcnosti. Tu a teraz. To je tvorivá sila mojej premeny.
You’ve got to be brave in this work. You’ve got to be prepared to jump off the precipice into the ocean of love. (Jančo Butler)
P.S.: Musíte byť úprimní správnym spôsobom a v správnej chvíli.
Cítila som, že ma to tlačí a ja sa v tom strácam. Miznem. Prestávam existovať. V tom vzťahu bol taký zakrádajúci sa tlak, ktorý udrel v najzraniteľnejšej chvíli. Často to bolo ako na kolotoči, odstredivá sila mi tlačí líca dozadu, tŕpnu mi ruky ako sa kŕčovito držím, veľmi sa premáham, pomaly si na ten tlak zvykám, ale úplne s ním ok nie som. No, čo by som pre kúsok adrenalínu nevydržala.
Jazda skončí a uff, po vyburcovanom móde prežitia zo mňa všetko opadne, zrazu zhodnotím, nebolo to až také zlé. Šak jasné, keď to už máš za sebou. Ale to len vďaka tomu, že si to prežila. Zopakovať by si si to určite nechcela. Leda tak budúci rok, keď prídu kolotočári znova. Ale ja už nechcem. Mne je z toho fyzicky zle.
V survival móde sa nedá žiť navždy. Je to klam prezlečený za lásku. Vyčerpáva a unavuje. Ničí zdravie i zatemňuje nádej na peknú budúcnosť, ktorú si zaslúžiš ihneď.
V jednej chvíli som sa otočila a z tej zraniteľnosti a slabosti, ktorá ma naplno ovládla, ale muselo to mnou celé prejsť, sa zrodilo niečo nové. Trvalo to. Všetky tie kaskádovité emócie, strachy, obavy, bolesti, spomienky, chtíče, všetko to mnou muselo prejsť, nič som nepreskočila. A až pod tým bola ukrytá moja sila.
Sila nikdy nie je nad slabosťou. Je pod ňou. Preto, ak pochopíme, že slabosť je vždy naša zranená sila, dovolíme si to zranenie naplno prežiť a precítiť, objaví sa sila a my z nej môžeme čerpať.
Uvoľnenosť je skvelý stav, ktorý umožňuje cítiť radosť a ľahkosť. Uvoľnenosť v prítomnosti je vždy tou najlepšou východiskovou pozíciou, z ktorej môžem utvárať svoju ďalšiu budúcnosť. Zmeny potom robím z pocitu, že som v poriadku, môj život je a bol v poriadku, ale dovolím si chcieť niečo prežívať inak. Zmeny vychádzajúce z postoja uvoľnenosti následne vytvárajú ešte viac uvoľnenosti, a tým pádom ľahkosti a radosti.
Indická múdrosť: Ľudia, ktorí po sebe kričia, majú od seba veľmi vzdialené srdcia. Krikom vypĺňajú vzdialenosť medzi sebou, aby sa počuli. Ľudia, ktorí majú srdcia blízko, sa spolu ani nemusia rozprávať. A vedia.
Moja obľúbená terapeutická pieseň. Alter Bridge – Stay Don’t wait, it won’t last forever and Allow your heart to heal Just begin to heal Make just one last wish and shout it to the sky The time, it is right to love, to feel, to light a fire We’ll never know just when we’ll have the chance again To see it to the end, so do your part and make it last!
je lotosový kvet. Keď je jej najhoršie, pevne ju drž. Objím ju akoby si v náruči držal tisíce pestrých motýľov.
Dovoľ si byť milovaná, nie v utrpení a boji, nie ako chúďatko, ktoré sa z osamelosti rúti do dusivých náručí ani ako levica, čo všetko zvládne sama a nikoho nepotrebuje. Ale ako ty. Žena. Premenlivá bytosť. Svoja najlepšia priateľka s vankúšikom miesto bruška, kde si rada hlavu skloní unavená dušička. Ty, ktorá je aj drzá piraňa, aj namydlený blesk, aj očarujúca víla, ale občas nie je nič. Práve ona je pre lásku stvorená.
Postav sa dnes pred zrkadlo a či už v šťastnom opálenom tele žiariš alebo si rozbitá na márne kúsky, ktoré Ťa po nociach pichajú do zadku, prizri sa bližšie a nájdi tú iskru v oku. Isto tam je. Toto všetko si ty. Žiadny fejk. Len pravda, ktorá sa pred Tebou mihne. A dodá Ti guráž.
Trochu sme sa zbláznili s tým, aké musíme byť perfektné, mať všetko zvládnuté bez najmenšieho zaváhania. Láskavé, inšpiratívne, nebojácne, vrúcne, prijímajúce, silné, starostlivé, vysmiate, pracovité a plne funkčné. Samy sme v tom uväznené. Dokonalým obrazom potláčame vlastnú prirodzenosť a vytvárame napätie vyvolávajúce stresovú reakciu dať sa okamžite “do poriadku”. Keď sa cítime zle. Keď veci nejdú ľahko. Rýchlo sa daj dokopy a potom príď, keď budeš ok.
Dlhodobé “opravovanie” seba na prijateľnú verziu prináša len zatrpknutosť, frustráciu, sklamanie a zdravotné problémy, z ktorých vyhrabať sa býva ešte náročnejšie, a tak stále nie sme “v poriadku”. Začíname sa porovnávať, pociťujeme skrytú nenávisť, trestáme sa nezdravými vzťahmi a jedlom, sme apatické, bez energie, lebo veď nič nemá zmysel a ja si aj tak nič dobré nezaslúžim, mne je na tomto smetisku vlastne celkom fajn.
Zdieľajme, čo nás trápi a raní. Hovorme o tom. Neporovnávajme sa, ale podporme v sebe to nevidené. Napravme si navzájom korunku. Čo sa jednej podarí zvládnuť, druhá akoby našla. Vyšľapme si chodníček a tešme sa z malých krokov na ceste k sebaprijatiu. Áno, občas je to masaker, hrozný nápor, niet z čoho načerpať chuť pokračovať. Aj to je súčasťou. Obklopujme sa preto ľuďmi, ktorí nám pomôžu a neprehlbujú, ale skôr zaceľujú naše zranenia.
Cesta nie je priama; je to špirála. Neustále sa vraciaš k veciam, o ktorých si si myslela, že im rozumieš, a vidíš hlbšie pravdy.
Každá žena je hodná sladkého bozku na dobrú noc😘
#cyklicka #zena
📷Fotky sú z úžasných kúpeľov Lúčky, kde sme si ako ženy svojou stratou a bolesťou o čosi bližšie. Ženy, sme jeden tím!
🎥Pusť si videjko. Zvon ohlasuje Tvoj nový začiatok.
…smutná. Ukrivdená, odvrhnutá a dobabraná. Bola som nešťastná a slzami mi opúchali líca ešte viac. Bola som nahnevaná, mrzutá, urazená a vyčerpaná. Bola som vo vlastnej slučke bolesti, ktorá mi sťahovala prívod kyslíka do puknutej hrude. Srdce mi drásalo a ja som sa nevedela do seba vpratať. Len som trpela a bolela. Potichu. Sama. Nanič-hodná. Zlá na seba jak čert.
Bez toho by som sa však nikdy nestala skutočnou, tou Alicou z ozajstnej Krajiny zázrakov. Až teraz som fakt uvoľnená, hravá, tvarovateľná, plynulá, autentická, EXOTická, hlasná, videná, vyžarujúca a večná. A občas pohlcujúca…. čierne diery:)
Áno, mám emócie. MOCné. A preto ako silno bolím, tak silno milujem.
Dnes sa však už emóciám nepoddávam, vychutnávam si ich hĺbku aj šírku. Každá nesie svoj odkaz. Som rôzna a nebojím sa toho. Neviem, čím sa ešte prekvapím, ale ono sa to všetko udeje aj bezo mňa. Len tomu trochu pridám šťavu:)
Buďte sebou, ale neprepadnite si. Všetko je dobré a všetko je rast. Rozvíjej se poupáátko🔥
