Máme tendenciu sa emóciám brániť. Keď sa oddelíme od emočného stotožňovania sa a zostaneme v úlohe pozorovateľa, budú naším telom prechádzať vlny potlačených emócií našich predkov a my sme prví v rade, ktorí sú schopní ich nechať prejsť celým naším systémom, aby došlo ku konečnému prepusteniu.
Týmto krokom prichádza sloboda. Prežívanie zostáva vo svojej rýdzej podobe a nie je tak rozkolísané. Nie sú zafarbené programy rodu, nie sú ťaživé a váš nervový systém sa začne stabilizovať. Odíde to.
Ťažké časy robia silných ľudí. Silní ľudia robia ľahké časy. Ľahké časy robia slabých ľudí. Slabí ľudia robia ťažké časy.
Bolí to. A stále to bolí, akoby sa to nechcelo zastaviť. Pripomína sa to tu a potom zas tam. Možno je to nekonečná dilema, rozhodnutie, ktoré nie je v danom momente zrealizovateľné, kde každá možnosť je zlá a s nijakou sa nedá úplne stotožniť. Alebo len túžba „už to konečne vyriešiť“. Úprimne sa snažíme tomu čeliť, ponoriť sa do bolesti, prežiť ju a dúfať, že potom príde pokoj. Lenže ono to nejde. Takéto pálčivé otázky našej duše bývajú často spojené s láskou. Alebo práve s jej neprítomnosťou.
Ako terapeutka občas cítim obrovské nutkanie mávnuť čarovnou paličkou a napraviť všetko v živote klienta. Previesť ho lietadlom cez temnotu až do budúcnosti, kde bude dobre. Lenže takto to nefunguje. Niekedy jediná vec, ktorú môžeme spraviť, ako terapeuti, partneri alebo priatelia, je ísť s tým človekom pomaly a pešo celou cestou. Byť tam, aby sa mal o koho oprieť.
Láska je partnerstvo, nie bremeno. Nemusíš všetko ťahať sama. Tvoja schopnosť milovať je úžasná, ale ak je láska jednostranná, nie je to zdravý vzťah. Teraz je čas postarať sa o svoje vlastné potreby a stanoviť si hranice, len tak pre seba, aby si vedela, kde sa nachádzaš. Postupne a časom sa v tebe obnoví dôvera v harmonický, obojstranný vzťah, ktorý si zaradila do kolónky sci-fi.
Máš na to, aby si toto vyčerpávajúce obdobie prekonala. Tvoja sila je nekonečná a nikdy nezmizla, len bola zneužitá a ukradnutá. Nie je to nikoho vina. Keď sa postaráš o seba, tvoja energia sa obnoví a znova sa nájdeš. A potom, keď budeš pripravená, prijmeš do svojho života niekoho, kto s tebou statočne ponesie výzvy života a nebude ich len pridávať. Pretože skutočná láska nie je boj. Je to najvyššia forma priateľstva. Láska je tu pre teba.
Život nie je priama cesta. Nie vždy ide všetko hladko a v súlade s davom kráčajúcim pred tebou. Život nás núti pochybovať, rozbiť staré predstavy o sebe a skúšať to všetko odznova. To nie je zlyhanie, ale príležitosť začať žiť život, ktorý je naozaj tvoj. Otvor sa mu.
A ak potrebuješ, som tu pre teba. Pretože všetci občas potrebujeme niekoho, kto nám ukáže, že v tom nie sme sami.
To, čo ma valcuje, nemá prednosť pred mojím vnútorným usporiadaním života.
Rok 2024 nebol o hojnosti vonkajšej, ale skúške sily vnútornej. Myslela som si, že mi budú zlaté jablká padať do lona, ale miesto toho som tie jablká musela vydolovať zo seba ja. Na konci každej cesty dávaš prednosť sebe. Si to len ty, kto kráča týmto životom, a preto to ani nemôže byť inak. Boh ťa urobí sebeckým a potom ťa vedie k nezištnosti. A o tom tá celá krása bytia je.
Strhnutie vírom sociálnych sietí prináša do tvojho života chaos. Presviedčajú ťa, že len veľké veci a výnimočné chvíle majú hodnotu. No pravá krása života sa často nachádza v tých najjednoduchších každodenných momentoch. Obyčajnosť nie je synonymom nudy. Je to realita, ktorú žiješ, aj po novom roku. Zmenou dátumu v kalendári sa nič nezmení, ale ranný čajík, ticho lesa, úsmev človeka, detský smiech, sú čriepky, ktoré síce neprinášajú vrchol vzrušenia, ale na ich podstatu sa vždy môžeš spoľahnúť. Aj v ťažkých životných situáciách tu stále pre teba budú.
V obyčajných veciach sa skrýva autenticita, pravda a úprimnosť. Obyčajnosť ťa spája s tým, kým naozaj si. Učí ťa všímať si detaily, z ktorých si poskladáš tú najfarebnejšiu mozaiku jedinečnosti svojho života. Krása obyčajnosti ťa učí spomaliť, byť prítomný a vnímať to, čo je práve teraz tesne pri tvojom nose.
V každodennosti sa ukrýva pokoj a skutočné spojenie s vlastným životom. Jednoduchosť bytia má najbližšie k pocitu absolútnej hojnosti. Šťastie je totiž ukryté v samotnej ceste a tá je mnohokrát nevyspytateľná.
Minulosť už neexistuje. Udalosti ani ľudia z nej. Existuje len to, čo vidíš, cítiš, počuješ, ochutnávaš v tejto chvíli. Nič iné. A keď sa obrátiš týmto smerom, že skutočne žiješ len v tomto prítomnom okamihu, pomaly sa začneš oslobodzovať od trápenia, od lipnutia na tom, čo už nie je, a prestaneš životu kecať do jeho plynutia. Všetko už totiž je.
Na základe udalostí, ktoré sa Ti v tomto roku udiali, akým človekom si sa ty stal/stala? A chceš v tom pokračovať?
V otázke „prečo“ je ukryté aj „ako“. Prečo chcem s Tebou byť? A vtedy nachádzam odpoveď Ako to je možné urobiť. O tom je život, byť s tými správnymi ľuďmi, ktorí nám umožnia cítiť sa plní v našej najhlbšej autentickosti.
Pre mňa je láska práve o spojení so svojím najhlbším ja, prijať ho také, aké je. A zároveň byť v spojení s autenticitou toho druhého. Vidieť ju, cítiť ju, prijať ju. Byť v spojení so svetom, jeho rôznorodosťou, pravdivosťou a krásou vo všetkých jeho vrstvách.
Keď zažijeme traumu, často sa odpojíme. Od sveta, ktorý sa už nezdá bezpečný. Od ľudí, ktorým už neveríme. Od svojho tela, od svojich pocitov, od častí seba, ktoré sme potlačili. Trauma znamená odpojenie. Stáva sa z nás autopilot.
Ale toto odpojenie nemusí byť trvalo neprekonateľné. Nie je pravda, že už nikdy nebudeme sebou, nikdy viac nebudeme ľúbiť. Hoci trauma nám môže brániť cítiť lásku v jej plnom prejave, neznamená to, že ju už nikdy nedokážeme zažiť. Spojenie je možné obnoviť. Láska je vždy tu, pripravená nás opäť spájať – so sebou, s ostatnými a so svetom.
Skutočné prijatie prichádza až vtedy, keď si dovolíš byť sám/sama sebou. Prestaneš sa báť, že ťa niekto opustí po tom, čo ťa spozná do hĺbky. Je to o dôvere, že tvoje autentické ja je hodné lásky a prijatia.
Láska je odvaha byť. A byť v spojení. Je to reálne dosiahnuteľná vec.
Prajem vám nadšenie sa jej znova plne otvoriť, kedykoľvek naberiete odvahu. Aj o 20 rokov🤗
