Siaha tento most až na úplný koniec sveta? Zrejme áno. Jeho nižšie stupne lákajú statočných a vábia zvedavých, aby na ne vystúpili a vydali sa na cestu. Šplhá sa do nebeskej výšky – lenže potom nepokračuje ďalej.
Stojím na jeho konci a premýšľam, kam teraz. Zhora mi do očí svieti slnko a oslňuje ma i jeho mihotavý odraz na hladine rieky, ktorá sa ako stuha vinie hlbokým údolím podo mnou. Vzduch v tejto výške je na veky krištáľovo čistý. Je nabitý energiou, ktorá v ňom iskrí, a ja si uvedomujem, že toto miesto i ja sama sme plné zatiaľ neprejavených možností. Zhlboka dýcham a vnímam, ako ma horský vzduch osviežuje a rozžiaruje.
Vidím hole tých, kto vystúpili do týchto miest predo mnou. Odtiaľ sa možno vrátili späť, pretože sa neodvážili urobiť ďalší krok. Chvíľočku váham, nepozerám sa dolu, a potom vykročím do zdanlivého prázdna. Cítim, ako sa mi pod nohami zhmotňuje pevná skala a bridlica. Začínam chápať, že celý most vznikol vďaka krokom a snom mojich predchodcov. Nadchnem sa a pokračujem v ceste, krok za krokom. A ako kráčam, most mi pod nohami ďalej rastie.
Tri hole ma pozývajú preskúmať dosiaľ nepoznané. Zmapovať nezmapované. Vykročiť do neznáma. Nájsť novú cestu. Vyzývajú aj vás, aby ste posunuli a rozšírili svoje hranice. Dobre sa rozhliadnite, kde práve stojíte, a ujmite sa vedenia.