Kedysi dávno, v ríši, kde sa sny prelínajú s bdelým životom, sa Dorothy z krajiny Oz a Alica z Krajiny zázrakov stretli na križovatke predstáv. Obe boli vytrhnuté zo svojich všedných životov a vrhnuté do začarovaných svetov, kde nič nebolo také, ako sa zdalo, a mágia šepkala skrz každé steblo trávy.
Dorothy, s rubínovými papučami trblietajúcimi sa v slnečnom svetle, prehovorila prvá. „V krajine Oz som vždy hľadala cestu domov. Verila som, že čarodejník má odpovede, že kľúč k môjmu šťastiu drží niekto iný. Ale nakoniec som pochopila, že čarodejník nič nezmohol, pretože tú silu som mala celý čas v sebe ja. Musela som však prejsť búrkami, zvíťaziť nad zlými čarodejnicami a prejsť smaragdovými mestami, aby som si to uvedomila.“
Alica, sediaca na veľkom hríbiku a pozorujúca jazierko, v ktorom sa odrážala víriaca obloha Krajiny zázrakov, zamyslene prikývla. „Aj ja som sa túlala po mieste, kde logika prestávala platiť a pravidlá sa menili. Stále som sa snažila pochopiť ten chaos a verila som, že keď to rozlúštim, nájdem svoju cestu späť. Ale Krajina zázrakov nebola o porozumení, ale PRIJATÍ. Keď som prestala bojovať s tým, čo nedáva zmysel, uvedomila som si, že som bola vždy tam, kde som mala byť – súčasťou tanca neznáma.“
Na chvíľu obe stíchli, každá premýšľajúc nad svojou cestou. Potom Alica zdvihla pohľad a usmiala sa, oči jej žiarili zvedavosťou. „V oboch našich svetoch sme hľadali odpovede mimo nás. Ale nakoniec sme zistili, že kľúč sme my samy. Ja som Krajina zázrakov. Ty si Oz. Tieto svety sa stali odrazom našich vlastných sŕdc, strachov i túžob.“
Dorothy, ktorej srdce horelo ako košický vietor, sa zasmiala. „Presne tak. Nebolo to len o hľadaní domova. Bolo to o tom, aby som si uvedomila, že moja realita tu vždy bola. Sme tou mágiou, ktorú hľadáme, neoddeliteľnou súčasťou každej búrky aj dúhy.“
V tej chvíli obe dievčatá pochopili rovnakú pravdu: boli len postavami v príbehoch, ktoré už sú napísané. Chvíľu boli autorkami, potom zase bohyňami a nakoniec len snílkami vo svojich vlastných svetoch. A s týmto poznaním sa rozplynuli, stali sa súčasťou samotnej štruktúry vesmíru. Miesta, kam patria všetci, ktorí si spomenú na svoju božskú podstatu.
A tak sa svety Oz a Krajina zázrakov, kedysi oddelené, spojili do jedného živého dôkazu, že nakoniec všetci hľadáme to isté. Sami seba. My sme cesta, cieľ i všetko medzi tým. MY SME. A to je dosť.
