Žiť z vlastných dostupných zdrojov je prejavom sebahodnoty. Mám (si) čo ponúknuť a z toho môžem čerpať. Osamelí sa cítime, ak o sebe pochybujeme a máme pocit, že nemáme svetu, druhým, čo ponúknuť.
Bez egoizmu neprejdeme k láske, preto sa k nej potrebujeme dostať skrze seba. Od seba k druhým. Nie naopak. Willfried Nelles vo svojej knihe Život nemá zpátečku hovorí, že vo vývoji sa posúvame k slobode tým, keď milujeme seba aj tých druhých, to je skutočná láska. Tá však môže prísť, až keď prejdeme vlastným egoizmom a nájdeme toho Spravodlivého vo svojom srdci.
Poďme spoločne objaviť tú Láskavosť v nás, ktorá vie, že aj keď sme túto situáciu nezvládli úplne podľa svojich predstáv, neubudlo z našej sebahodnoty. Nie sme menej, ako sme boli pred hodinou.
✨Kto povie, čo je pre mňa dobré, keď to nepoviem ja? ✨Kto skutočne môže za moje pocity? ✨Čo sa stane, ak začnem rešpektovať svoje potreby? Pocity a emócie sú signálom k tomu, čo mám pre seba urobiť.
Zmenu môžeme vykonať, až keď sa začneme brať vážne. Akceptovaním samých seba sa dokážeme prehupnúť do konania, činu, ktorý potrebujeme spraviť.
Kríza nám ponúka priestor preskladať svoju hierarchiu hodnôt. A nakoniec sa dopracovať k tomu, že som láskyhodná a láskyschopná živá bytosť.