Šla som narýchlo do obchodu. Mala som to celkom premyslené. Chcela som si kúpiť niečo zelené do caprese šalátu. Len doťuknúť pripravený recept. Pôvodne som hľadala mozzarellu, kúpila som balkánsky syr. Bude teda bulharský šalát či jak by sme ho nazvali. Prvé vybočenie.
Nič zelené nemali. Iba uhorky veľké a dlhé ako celá moja noha. Ostal tam len jediný baklažán a ešte bol aj zlacnený. Vôbec som netušila, čo s ním budem robiť. Ale bol tam pre mňa. Vybočenie číslo dva, totálna zmena, ani caprese, ani šalát, hodinky tikali rýchlejšie:)
Z vybočenia sa stal úplne nový smer. Nakoniec som si spravila úžasný zapekaný baklažán s paradajkami a balkánskym syrom, ktorý na povrchu tak lahodne chrumkal. Delikatesa. Ešte teraz mi tečú slinky.
Nie, neodišla som z obchodu s hlavou v smútku, že môj pôvodný plán nevyšiel ani som nešla hľadať to zelené ďalej. Nehnevala som sa, nebola som v strese ani nervózna. Nechala som sa očariť realitou a tá ma príjemne prekvapila tak, ako by mne nikdy nenapadlo. Bola ku mne láskavá, lebo som sa ňou nechala viesť. Realita je vždy láskavá, ale to uvidíte až časom:)