Keď si obuješ zlú obuv, bude ťa bolieť noha. Nie je to chyba obuvi ani tvojho chodidla. Potrebuješ len prijať, že nie sú určené na to, aby šli spolu.
Čím viac si ponecháš nevhodnú obuv, tým viac budeš trpieť.
Čím viac sa ti noha poškodí, tým ťažšie bude jej uzdravenie.
Ak ti obuv poškodila nohy, pri akomkoľvek páre, ktorý si potom obuješ, to bude bolestivé.
Nebude to chyba tvojich nových topánok, ale tvojich rán.
Potrebuješ sa na určitý čas zmieriť s chôdzou bez topánok, aby sa tvoja noha uzdravila.

Čím dlhšie si necháš topánky, ktoré ti ubližujú, tým viac to bude nepríjemné, tým viac budeš krívať a odchyľovať sa od svojej životnej cesty, až ju nakoniec opustíš.
Šťastie, ktoré je tvoje, existuje iba na tvojej ceste…
Vyzuj si boľavé topánky, aby si bol opäť šťastný. Kráčaj bosý, kým sa neuzdravíš.
Neboj sa, ak je trochu štrku na ceste, o to lepšie oceníš, mäkkosť svojich nových topánok.
Vystri sa. Narovnaj chrbát, vypni hruď. Zodvihni hlavu a očami hľaď vpred. Vykroč na svoju cestu.
Urob to pre seba a tiež pre šťastie tých, ktorí kráčajú vedľa teba, pretože s uboleným človekom je ťažko putovať životom.
Rešpektuj svoje nohy a vyber si vhodnú obuv. Už môžeš.