Jazdi opatrne po tejto ceste, pretože ľudia často menia pruhy bez smeroviek.
Cesta životom je kľukatá, plná neočakávaných zákrut a nepredvídateľných zvratov. Je to cesta, ktorú zdieľame s nespočetnými cestovateľmi, každý má svoj vlastný cieľ, svoje tempo a svoj spôsob, ako sa vyrovnávať so zákrutami. Rovnako ako sa učíme jazdiť opatrne na rušnej diaľnici, musíme aj na tejto ceste postupovať s pozorným srdcom a bdelými očami.
Na tejto ceste ľudia často menia pruhy bez signálov. Menia smer bez varovania, poháňaní vlastnými túžbami, strachmi a svojimi vlastnými interpretáciami google mapy. Niekedy sú tieto zmeny pruhov úmyselné, vedomé rozhodnutie zmeniť smer. Inokedy sú impulzívne, ako reakcia na náhlu obchádzku alebo zmenu v krajine (napríklad v dôsledku nedostavanej diaľnice:P).
Bez ohľadu na dôvod nás tieto neočakávané zmeny môžu zanechať zmätených, zranených alebo dokonca zradených. Možno sme cestovali vedľa niekoho, zdieľali tú istú cestu, len aby sme zistili, že bez slova zamieril iným smerom.
Skús po tejto ceste zvanej život jazdiť opatrne a zároveň s ľahkosťou, aby ťa nič príliš nepohlcovalo a ty si videl jasne vpred. Všímaj si tých, ktorí ťa obklopujú, ale zároveň maj na pamäti aj svoju vlastnú cestu. Neboj sa zmeniť pruh, keď to bude potrebné, ale vždy to rob s jasným signálom, jemným varovaním tým, ktorí možno cestujú vedľa teba. A pamätaj, aj keď ostatní zmenia pruh bez varovania, neznižuje to hodnotu tvojej vlastnej cesty. Pokračuj ďalej, s pevným vedením a súcitným srdcom.
Existuje istý druh nevedomej sily.
Dýcha v tebe po celý čas, ale ani ty, ani nikto iný si ju priamo neuvedomuje.
Žije tam a čaká na deň, keď bude potrebná, na najtemnejšiu hodinu najtemnejšej noci.
A potom, keď si zničený, porazený, odmietnutý, keď je tvoje srdce tak zlomené, že nevieš, či sa ešte niekedy dá poskladať naspäť, zašepká: „Ahoj. Nepoznáš ma. Ale som tu.“
Šťastnú cestu!