🌹Krása mojej záhrady je neviditeľná🌹

🌹Aké ťažké je mať sa skutočne rád?
🌹Ako záleží na tom, že ste si tento mesiac ušetrili o čosi viac?
🌹Akú cenu majú ľudia, ktorým ste venovali dni, hodiny či roky?
🌹Ako dôležitá je Vaša práca či poslanie, keď nedokážete pomôcť sami sebe?
🌹Čo Vás vytrhne z letargických dní na internete a čítania múdrostí druhých?
🌹Nakoľko budú relevantné všetky rady, tipy, hodnotenia tých, ktorí nenosia Vaše topánky?
🌹A čo Vám prinesie zamýšľanie sa nad životmi iných a škatuľkovanie?
🌹Aký život budete žiť potom?

Keď ochoriete na dlhšiu dobu, tak len jedna z týchto otázok získa na skutočnej hodnote. Prvá. Ostatné zmiznú z Vášho zorného poľa, pretože ten zvyšok Vás prestane zaujímať. Úplne. Život sa scvrkne do jedného bodu. Pre zdravie urobíte všetko. Vtedy si uvedomíte, nakoľko ste vyrovnaní so smrťou, čo Vám spôsobuje psychickú bolesť, že máte strach z dlhodobých následkov. Trpíte.

Neskôr sa objaví potlačená chuť žiť a radovať sa. Zo seba. So sebou. Pri dverách. Na lôžku. V kúpeľni. Radovať sa. Tešiť. Ľúbiť každý nový plnohodnotný nádych a spev škovránka, slávika, ej, to je len vtedy dobrá muzika. Zvyšok sa sám odošle do prdele. Na ničom inom nezáleží. Na nikom inom nezáleží. Nič nemá zmysel. Nič nemá význam.

A vtedy sa to stane. Prebudí sa fénix a všetko minulé zhorí na popol. To, čo Vám predtým vadilo, už nebude. To, čo Vám nevadilo, začne. Všetko, čo nebude mať hodnotu takú silnú ako je hodnota Vášho života pre Vás, nebude už mať v ňom svoje miesto. Všetok slabý odvar zmizne a Vám neostane nič iné, len sa smiať. Popadať sa za brucho a smiať sa z toho, ako ste naivne verili a mysleli si, že to či ono tvorí Váš život, jeho podstatu. Že je niečo väčšie, lepšie, silnejšie ako život sám. Že je niečo viac ako totálne splynutie so životom.

Len skúsenosť môže spôsobiť, že človek spozná úplnú ničotu toho všetkého.

Akonáhle pochopíte, čo je život, precitne vo Vašom bytí krása. Všetko božsky zažiari. Každý kameň je kázanie. Každé ticho je piesňou. Človek má pocit, že je v neustálom požehnaní.

Sedím obkročmo na svojom býkovi a pozorujem oblaky na nebi. Idem ďalej a ďalej, nenechám sa nikým zastaviť. Rieky pokojne tečú a kvety sú červené. Vždy to tak bolo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *