Skúšať veci brať, ako prichádzajú a odchádzajú. Neanalyzovať ich. Ako keď z okna pozoruješ život, tiež nebudeš tete na ulici kričať, že mala odbočiť inam. Len to pozoruješ. Veci sa len dejú a ty to pozoruješ. K tomu patria aj emócie, nie si plochá. Je to záhul, ale podľa mňa priama cesta k oslobodeniu sa.
Keď sa emocionálna nálož vyčerpá, dochádza k pocitu oslobodenia. Opakovanie už prestáva byť zaujímavé alebo potrebné, pretože sa vytratí intenzita, ktorá nás k tomu poháňala. Ak sa však nenájde spôsob, ako túto nálož spracovať, môže sa cyklus predlžovať, čo vedie k únave, frustrácii alebo pocitu vyhorenia.
Preto je dôležité rozpoznať tieto situácie a nájsť zdravý spôsob, ako sa s nimi vyrovnať. Často sa hovorí, že „energia emócie potrebuje plynúť“, aby sme ju mohli uzavrieť a posunúť sa ďalej.
Moja skutočná identita🐩 Maša Haľamová to vo svojej básni nazvala Kučeravý sen🙂
