Kategória: Uncategorized

Prikláňaš sa na jednu alebo druhú stranu podľa toho, čo Ťa ohrozuje. To je dobré, morálne, slušné, to sa mi páči, a toto je vyslovene otrasné a nechcem to. Vtedy ešte stále žiješ minulé zápisy, generačné linky, zozbierané traumy, ale postupom času, keď si tie situácie opakovane zažívaš, prestáva to byť zaujímavé aj lákavé. A to Ťa len život sám vedie k tomu zasmiať sa vlastnej mysli, ktorá s produkciou katastrof nikdy neprestane. Až keď to prekukneš, otočí sa smerom k prítomnosti a prestáva vymýšľať. Pamätáš, keď si tak vášnivo a neoblomne riešila svoj hrozitánsky a ničivý vzťah? No, a teraz? Po niekoľkých rokoch? Len krútiš hlavou a usmievaš sa nad tým. Ale ani inak by som to celé prežiť nechcela.

Zakaždým, keď si dovolíš prejsť niečím úplne strašidelným, tak zistíš, že to vôbec také hrozné nebolo. V temnom lese prebývajú tiež vtáčiky a milé stvorenia. Je tam život. Dokiaľ sa reality bojíme, musí nás strašiť, týmito “ohrozeniami” sa učíme vymaniť z otroctva strachu. 

Žijem v prítomnosti a som ok so všetkým, čo sa deje. Nemám odpor voči tomu, čo prichádza a odchádza. Nebojím sa žiť všetky odtiene sivej. Nikdy by som nepredpokladala, že toto je ten najjednoduchší spôsob precítiť Jednotu a fakt to žiť. Je to lepšie ako akýkoľvek iný pominuteľný pocit na tomto svete. Nie je to šťastie ani láska dúhových jednorožcov, nie je to prežívané skrz niečo iné, niekoho tam vonku, je to splynutie s tým, čo je, a je to nesmierne magické a zároveň totálne obyčajné. Sedíš jednoducho na gauči a zrazu to na Teba príde, vyhŕknu Ti slzy len tak z možnosti byť prítomná v dokonalosti života. S ničím to nemáš spojené. Deje sa to samo. Ako keď škrtneš zápalkou. Si oslobodená, niekto by povedal.

Pustila som si hudbu a spravila improvizované kari. Stačí maličkosť na spríjemnenie alebo len obyčajné strávenie dňa. Robím rada službu nielen druhým, ale aj sebe. A vlastne je to Jedno:)

Neboj sa žiť❤️