Škriatok Bellanius uprene hľadí pred seba. Zrkadlová krajina navôkol je jeho obrazom. Neraz sa v nej z nepozornosti pošmykne a pri spomalenom páde si detailne obzrie každučký chlp svojej, ako sa mylne domnieva, hladučkej tváričky, ktorá sa priam skvostne odráža v jagavom skupenstve stuhnutej rieky tichučko tečúcej pod ním.
Zamrzol Ti flow. Pošepne niekto.
V bundičke utkanej z roztopeného tyrkysu, kameňa podporujúceho harmonické vyjadrenie myšlienok a pocitov, vníma tlkot jediného srdca, ktoré svojím eufonickým bubnovaním rytmicky pooddeľuje zrno od pliev, nebo od zeme, deň od noci, mňa od teba, ľad od ľadu, čas od času.
Praskajú tektonické dosky, zmrznuté ľadové kusiská nedbalo pukajú, zavýjajú bolesťou a pomaly sa roztekajú dolinou ako balkánska zmrzlina v slovenskom kornútku.
Škriatka táto rozpohybovaná apokalypsa už nerozhodí a zotrváva vo svojej stabilnej pozícii hory. Röntgenovým pohľadom roztápa ľadové masy v dosahu svojho výnimočného zraku a povráva sa, že tam stojí celý svetelný rok.
#slovenskyraj