Strata a bolesť nie sú prekážkou, ale zdrojom a hybnou silou života. Sme tým, kým sme, len vďaka tomu, čo sme už dokázali uniesť a čím všetkým prejsť. Každá rana, ktorú sme prijali, sa stáva miestom, kadiaľ do nás preniká svetlo poznania. Emócie sú nositeľmi informácie, ich úlohou nie je nás zastrašiť, nesú v sebe večný princíp prílivu a odlivu.
Utrpenie vzniká vtedy, keď myseľ blúdi mimo prítomnosti. Bolí nás to, čo sa práve nedeje. Snažíme sa riešiť, čo ešte nenastalo, alebo zmeniť to, čo sa udialo. Realita nebolí, len predstava, ktorú si o nej vytvárame.
Psychická podpora stojí na troch pilieroch:
- láskavý prístup a uznanie emócií,
- úprimný záujem a plná pozornosť,
- prijatie bez súdenia a hodnotenia.
Úplne rovnako by sme mali pristupovať aj sami k sebe. Dovoliť si byť k sebe jemní, vnímaví a pravdiví. Aj vtedy, keď je to nepohodlné. Môžeš ešte dostať šancu vykúpať sa v láske, aby si mohol/la znova milovať. Seba aj druhých. Tá láska tu stále je. Nikam neodišla.
Byť pravdivý znamená hovoriť aj počuť veci, ktoré sa nám nemusia páčiť. No práve v tom spočíva ozajstná blízkosť. Keď sa slová vyslovia, prestávajú byť domnienkami, ktoré by inak viseli vo vzduchu a vytvárali neistotu, tlak či dusno. Pravda nemusí byť príjemná, ale prináša čistotu, v ktorej sa dá znova dýchať. Premieňa napätie na porozumenie. A o to nám všetkým ide.
Slobodu a plnosť nachádzame v rámci vlastného bytia. Prázdnota prichádza vtedy, keď si popletieme poradie hodnôt, a dávame prednosť len príjemnému pred dobrým.
Nie svet určuje, ako žijeme, ale náš postoj k nemu. Keď sa loďka života rozhojdá, potrebujeme vstať, presunúť sa, hľadať novú rovnováhu. Nájsť rytmus v rozšantených vlnách a sledovať to, čo je skutočne dôležité. Až schopnosť žiť s neistotou vybuduje psychickú odolnosť.
Niekde na pozadí svojho filmu pestuj v sebe pozitívny soundtrack dôvery. Ten bazálny pocit, že všetko je, ako má byť. Už teraz je to dokonalé i keď sa Ti to tak zatiaľ vôbec nezdá. Robiť to najlepšie, čo viem, vyzerá každý deň inak, ale aj v (ne)ideálnej realite môžeme fungovať ako láskavé ľudské bytosti venujúce sa tomu, čo je krásne, veľkolepé a dobré.
Keď som v odpore s tým, čo nechcem, stále si to znova a znova pritiahnem. Prijímam, že ten odpor, nepokoj, tlak, tu je. Telo mi aj skrz negatívne pocity ukazuje, že žijem a môžem byť fascinovaná prítomnosťou tak, ako je, tu a teraz.