Zo srdca, ktoré precitlo, nemôže predsa povstať nič zlé…

Nedovoľme strachu zlomiť nás. Navždy.
Môžeme si s ním potykať, chytiť ho za ruku a poláskať. Myslím, že to tiež potrebuje.

Nebojme sa ukázať svoju slabosť, že nás niečo trápi, sužuje, bije v hrudi na poplach.
Nenechajme sa zastrašiť a zmanipulovať.
To, čo cítime, je pravda. V danej chvíli. A aj neviem je odpoveď.

Doprajme si priestor, čas na dozretie, pokoj.
Netlačme to bremeno pred sebou. Nechajme ho padnúť.

A neunáhlime sa. Všetko má svoj čas. I neistota, ktorá teraz zavládla medzi nami.

Láska je vôňou nášho bytia.
Aj keď ste sami, obklopuje vás milujúca energia.
Aj keď sa dotknete neživej veci, ako je napríklad stolička, vaša ruka vysiela lásku. Nezáleží na tom, komu alebo čomu. Stav lásky nie je adresný.

Láska nám dáva krídla, pomáha uvoľniť sa, spočinúť. Dáva vám odvahu žiť v mnohých rozmeroch.
Poskytuje celé rozpätie života, je mnohorozmerná.
Láska je ako dúha, ktorá žiari všetkými farbami života.

Zbavte sa strachu a viac a viac prijímajte lásku; nahraďte ňou svoje obavy.
Myslite na nebo. Na jeho nekonečnú slobodu. Na šíry oceán a jeho bezhraničnosť.
Láska je ako orol vo vetre, ktorý sa vydal objavovať neznáme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *