Sníval sa mi sen, že som si kúpila zmrzlinu a veľmi sa na ňu tešila. Nakoniec som z nej každému kúsok dala a ten zvyšok som podarovala neterke, ktorá sa obrovsky potešila. Nachádzam rovnováhu medzi dávaním a prijímaním, a to mi prináša vnútorný pokoj a spokojnosť.
Robím to spontánne, vôbec nad tým nepremýšľam, nekalkulujem, všímam si, dojíma ma bežný pohľad na svet, dýcham každou jeho bunkou. V bežnom dni sa odohrávajú magické chvíľky, aby človek jemnučko pookrial, akú hojnosť žije. Úplne jednoduchými a nezištnými krokmi, ako aj len babičke v Lidli aktivovať svoj kupón na uhorky.
Môj sen o zmrzline odráža pocity celistvosti, ktoré momentálne žijem. Nič mi nechýba. Zmrzlina predstavuje potešenie aj osobnú odmenu, to, čo si veľmi cením a prináša mi uspokojenie. Práve preto, že viem, akú radosť z toho mám, doprajem to pocítiť aj druhým.
Mojou prirodzenosťou je zdieľať šťastie, deliť sa o svoje radosti s inými a neustále oživovať altruistický prístup k životu. Tento sen ukazuje vrelosť, láskavosť a veľkorysosť, pretože sa nebojím vzdať niečoho, čo mi prináša radosť, aby som obohatila iných.
To, že som nechala neter dojesť celú zmrzlinu a necítila som žiadnu ľútosť, ukazuje nezištnosť skutku a spokojnosť s tým, že druhí sú šťastní, lebo som s nimi spätá. Dávanie ma napĺňa, nie na úkor seba, ale práve skrz seba. Dávam z prebytku svojho prežívania, nie z nedostatku. Prebytok získavam aj len pohľadom na krásu v obyčajnej chvíli bez lesku.
Necítim sa ochudobnená ak s láskavým posolstvom kráčam v ústrety druhým. Čo dostávam späť? Nič. Vráti sa mi len to, čo sama dám. Ak súcitím, tak dvakrát toľko, ak dávam z radosti, tak tá sa mi potom otvára na každom kroku, láska sa predsa nedá rozdeliť, tá je nekonečná, sebe neukrajujem z ničoho, len to posuniem ďalej a ďalej a ďalej.
Ak vám chýba „zmysel života“, zájdite do domova seniorov a pýtajte sa… ako to vidia. Zájdite do hospicu a počúvajte. Srdcom. Konajte – srdcom. Bez ohľadu na to, či je to vaša rodina alebo nie. Koniec koncov – všetci sme tak trochu rodina bytostí Zeme a Vesmíru.
Bez ohľadu na to, či o sebe vieme alebo nie, stále sme spolu a už navždy budeme. Nemôžete nikoho opustiť, keď sme jedno.