Keď mi budeš hovoriť o láske, nemusíš mi popisovať romantické príbehy, obetované životy ani “žili šťastne, až kým nepomreli” rozprávky… Stačí mi, keď mi porozprávaš svoj príbeh. O tom, ako si ľúbila seba bez podmienok. Ako si našla svoju dušu a milovala jej svetlo. Ako si cítila dych boha vo svojom vnútri a ako si žila šťastná v poznaní, že si úplne dokonalou súčasťou vesmírnej ságy.
A potom, keď mi budeš chcieť hovoriť o odpustení, nemusíš spomínať veľké gestá, zabudnuté zranenia či hrdinsky prekonané pocity krivdy a zrady. Povedz mi iba, či si niekedy opäť objala človeka, ktorý ťa bolel tak veľmi, že si fyzicky cítila ranu, ktorú otvoril. Povedz mi, či si mu dokázala poďakovať a opäť ho prijala do svojho života s dôverou, ako by ste nemali žiadnu históriu.
A možno sa ti bude žiadať povedať mi príbehy o slobode. A budeš chcieť hovoriť o vtákoch a ich krídlach, o nekonečnej púšti a tajomnom oceáne. Budeš spomínať na to, ako si dokázala niekoho pustiť, aj keď tvoje srdce takmer puklo. Budeš hovoriť, ako si prestala manipulovať a spútavať. Ja však túžim počuť o tom, či si dokázala slobodu darovať sebe. Či si dokázala zabudnúť na svoje chyby a zlyhania. Či si dokázala prijať, že si temnotou aj svetlom, a že iba tak dokážeš prežiť ten najkrajší príbeh svojej duše.
Pretože svetlo a tma sa snúbia v jednote. Nemôžeš milovať bez toho, aby si vnímala každú bunku svojho tela ako posvätný dar z nebies. Nemôžeš odpustiť bez toho, aby si odpustila sebe všetko, čím si ublížila. A nemôžeš dať slobodu, kým žiješ v zlatej klietke programov o zlyhaní a menejcennosti.
Si svetlom i tmou. Si dňom i nocou. Lunou i slnkom. Si tým, čo ich spája. Si nádychom i výdychom a si tým malinkým okamihom medzi nimi. Si. Žiješ. Tvoje srdce bije v rytme Zeme. A toto úplne stačí. Toto je ten najväčší príbeh, ktorý máš darom žiť.
Zmysly sú nám dané ako dar, cez ktoré si máme blaženosť a rozkoš života užívať a pre ženu je to najprirodzenejší prejav❤️
#laska