Kategória: STÁLE SA UČÍME

Obdobie veľkého smútku sa môže stať obdobím veľkej transformácie. Aby však takáto transformácia nastala, musíme ísť hlbšie, až k samotným koreňom našej bolesti a prežiť ju takú, aká je, bez obviňovania a sebaľútosti.

Pamätaj si, že táto bolesť tu nie je preto, aby si bol smutný… táto bolesť je tu len preto, aby si sa stal bdelým – pretože ľudia sa stávajú bdelými až vtedy, keď sa im šíp zabodne hlboko do srdca a zraní ich. Inak sa bdelými nestanú.

Keď je život jednoduchý, pohodlný, príjemný, kto by sa staral? Komu by sa chcelo byť bdelým? Keď mi však zomrie priateľ, je tu tá možnosť. Keď sa s Tebou rozíde milovaný človek – a ty si úplne sám uprostred temných nocí so všetkými nepriznanými strašiakmi. Tak veľmi si miloval a vložil do toho všetko, a zrazu, z ničoho nič, je preč.

Plakať vo svojej osamelosti je príležitosť, ktorá, keď ju využiješ, Ti môže pomôcť k uvedomeniu. Ten šíp bolí, môžeš ho však využiť.

Bolesť tu nie je preto, aby si bol zúfalý, je tu preto, aby Ťa zobudila. 

A keď si zobudený, bdelý, zúfalstvo zmizne!

Chladivý dážď pokropil mi vlasy. Jeho kvapky rozpustili masku prilepenú k mojej tvári a z tej nahej zraniteľnosti ma až striaslo. Minulosť mi zaklopala na plece a pokúsila sa ma zmiasť. Kedysi bola strnulá a krutá, ale teraz sa plná hravosti šialene na mňa usmievala a volala ma na večeru. Takú dlhšiu, vravela, veľa som toho napiekla aj chlebíčky namastila. Už sa Ťa neviem dočkať.

Tak teda dobre, ozval sa skrytý altruista vo mne. Nechala som sa občerstviť. Uverila som, že mi chce zašepkať do uška niečo milé a úprimné. Zrazu sa však jej výraz zmenil, vraj sa chcela len zabaviť a nemyslela to vážne. Obvinila ma zo zjedenia chlebíčkov, ktoré boli určené úplne niekomu inému. A vlastne, na žiadnu večeru som Ťa nepozvala, kričala! Mala pravdu. Bez ostychu som sa pozvala sama.

Rada sa takto niekam pozvem, aby som sa už po stýkrát presvedčila, že nie, tá šunka na chlebíčkoch skutočne nie je vegánska, je furt tá istá, s fajným penicilínom po bokoch.

Dopršalo. Vlasy mi uschli. Určite sa niekde nad horizontom trblietala dúha. Vyšlo slnko, ktoré sa usmieva pravdivo. Neprestajne. Nepozýva. Nerozhoduje. Len je. Všade. Stále.

Dnes cestujem do budúcnosti. Vraj tam majú okrem skutočných chlebíčkov aj sladké koláčiky, z ktorých Vám narastie srdce, nie brucho. Wau! Nadšená sa tam idem pozrieť.