Pretože koleso sansáry sa roztáča vždy len potrebami neukojenej mysle. Keď niečo robíš, máš pocit, že žiješ. Ale je to presne naopak. Už pre TO nič nerobím a deje sa najviac🐛
Štiavnica mi poskytla priestor spočinúť v precite. Sediac hodiny na terasách mestských domov, z ničoho nič precitnúť až sa slzy vyderú na povrch, a nemať žiadnu potrebu ani otázky. Možno je to tým Sládkovičom, možno striebrozlatom opradenou históriou, ale jedno je isté. Genius loci ťa vtiahne aj s topánkami a ukáže ti pýchu i pád kedysi významného mesta, čo paralelne súvisí s pobytom v ľudskom tele. Raz hore, raz dole, ale stále z nadhľadu a pokorne k danému okamihu. Lebo on tu je, ty tu si, ale vzápätí už nie.
Život je dobroprajný, keď ho nedržíš pod krkom a len tak si s ním pinkáš loptičku o stenu.
👣ťap ťap ťap ťap, ideme ďalej, kam nás to v krajine zázrakov zavedie… Nebojsa😉
Emócie sú orientačný systém, ktorý nám hovorí, čo sa v nás a okolo nás práve deje. Nedajú sa vypnúť, to je dobré vedieť, a až náš postoj k nim privádza psychiku k vyčerpaniu, zahlteniu a úzkosti. Preto nie je nutné každú emóciu riešiť, hodnotiť alebo podľa nej konať. Ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, všetko je skúsenosť a tá má v našom živote svoje miesto. Emócie prídu a zase odídu. To sa nedá prehliadnuť. Nedefinujú nás, akým sme človekom, to by bolo príliš úzkoprsé.
Napríklad v týchto tepláčikoch vytiahnutých až k rebrám sa cítim ako v bavlnke, ale to sa môže rýchlo zmeniť, pretože v lese číha blato. Nebudem ich však zatvárať v skrini len preto, že sú biele a vidno na nich každé moje zakopnutie. Ich význam a hodnota pre mňa ležia úplne v niečom inom. Pohodlnosť má prednosť. Cítiť sa doma vo svojich emóciách, aj keď sú náročné, je dobrá cesta. Nerobiť z nich strašiaka ani sa zbytočne neupínať k ich posolstvám. Kľudne sa jeden deň zašpiniť a zajtra ich vytiahnuť z práčky ako nové;) Neškatuľkovať a neporovnávať sa, každý prežitok vymodeluje presne to, čo potrebuješ. Takže kľudík🫠
Vášnivo sa zaryť do spleti nejasností. Odhaliť klamlivé prevleky a strhnúť zavádzajúce masky ako Scooby-Doo v každej svojej epizóde. Všimnúť si obohrané manipulatívne prešľapy a nájsť spojitosti tam, kde ich bežne nevidieť.
Pomôcť zorientovať sa v chaose, do ktorého páchateľ lapil svoju obeť, je výzvou aj odmenou zároveň. Vyvetrať priestor, pospájať nitky, vyniesť pravdu na svetlo sveta. Nie vždy je to prijaté hneď, ale časom sa vždy ukáže, že vyslobodenie malo svoj zmysel. Strach Ťa napokon vyvedie z toho pekla von, keď ho prijmeš a dovolíš mu odhaliť to, čo odmietaš vidieť.
To všetko sa stane, keď sme pripravení nenechať sa vovádzať do omylu tam, kde nás už nič priaznivé nečaká. Keď trpíme, chradneme, plačeme, nespíme a trápime sa, vždy sa ukáže možnosť, ale vyžaduje si aj odvahu. Opustiť staré, nefunkčné a boľavé, uveriť zmene k lepšiemu.
Terapia nie je egotrip. Je to služba s veľkým S. Postavená na tom, že využívate samých seba a svoju vzťahovosť v prospech druhého.
Podľa výskumov sú tí lepší terapeuti verbálne nadpriemerne zdatní a majú zmysel pre humor:
➡️ častejšie používanie humoru (vrátane jemne sarkastického) silno koreluje s lepšou efektivitou terapie — z pohľadu klienta aj terapeuta (Panichelli et al., 2018)
➡️ priateľský sarkazmus či irónia zlepšujú vzťah medzi terapeutom a klientom a predpovedajú pozitívne výsledky terapie (Brooks et al., 2023)
➡️ schopnosť terapeuta používať vhodné verbálne stratégie (kladie otázky, parafrázuje, zhrňuje) silno súvisí so vznikom a udržaním terapeutického vzťahu (Del Giacco et al., 2020)
➡️ vyššia verbálna plynulosť je silný prediktor kvalitnej terapeutickej aliancie a pozitívneho výsledku terapie (Bate & Tsakas, 2022)
➡️ jazykové vzorce v reči terapeuta spoľahlivo korelujú so silnejším prepojením (Goldberg & Flemotomos, 2020)
Terapia je vlastne taká vzťahová odhaľovačka. A tieto výskumy celkom smečujú z mojej strany ihriska:) Byť terapeutkou tak, aby ste to mali správne dochutené, dokázali to stráviť a uvideli niečo nové, je mojou záľubou. Osvietenie prichádza už len ako bonus😘
Ja sama som dôkazom, že život miluje paradox. Som spojenie protikladov, kombinácia, ktorá by podľa príručky nemala fungovať. A predsa funguje dokonale. Aj z temných, zložitých, protichodných a čudne zmiešaných ingrediencií môže vzniknúť niečo jedinečné. Niečo žiarivé. Hodné života. Občas je to veľký trapas, ale tie ja milujem. Sú korením života a ladia atmosféru z upätosti do plynulosti. Navyše magnet na trapasy vždy odhalí naškrobenú fasádu veľavážených jedincov😉
Proste sa to stane a nedá sa pred tým ujsť: diera na tričku, jedna rozpadnutá topánka, špinavé nechty, príliš osobné zdieľanie, afektovaný prejav, záchvat smiechu, prehnané dojatie, nekontrolovaná radosť💃🏼
Dobrou správou je, že trápna žena má svoje čaro. Je veselá, neškodná a krásne márna. Lenže… ona je aj hlboká. Pod tou trápnosťou sa skrýva inteligencia, intuícia a odvaha byť skutočná.
Archetypálna os je zhnitá, tak si naprav korunku: Môžeš byť príliš a zároveň úplne dosť. 🎨Trochu hlučná, ale nesmierne brilantná. 🎗️Môžeš hovoriť ako dlaždič a mať cit pre jazyk. 🎭Môžeš byť hysterická aj dôstojná. 🎪Mladá a pritom najmúdrejšia v miestnosti.
Tvoje expresívne prežívanie neuberá z tvojho intelektu. Ani z dôstojnosti tvojich argumentov. Si stokrát zaujímavejšia než predsudky, ktoré o tebe ľudia nosia v hlave. Lebo byť expresívna, živá a neuhladená, neznamená byť hlúpa. Autentickosť nie je diagnóza. Je to superpower. Ak mám učiť ľudí prijať svoju ľudskosť, musím začať tou svojou.
Takže áno. Si trápna. Ale aj odvážna, vtipná, citlivá, a hlavne skutočná. Nemusíš hrať divadlo. Sama si ním. Nie si povinná nikomu nič dokazovať. Môžeš byť presne takto odmaskovaná. A život cez TEBA aj tak nádherne znie
