Emócie sú orientačný systém, ktorý nám hovorí, čo sa v nás a okolo nás práve deje. Nedajú sa vypnúť, to je dobré vedieť, a až náš postoj k nim privádza psychiku k vyčerpaniu, zahlteniu a úzkosti. Preto nie je nutné každú emóciu riešiť, hodnotiť alebo podľa nej konať. Ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, všetko je skúsenosť a tá má v našom živote svoje miesto. Emócie prídu a zase odídu. To sa nedá prehliadnuť. Nedefinujú nás, akým sme človekom, to by bolo príliš úzkoprsé.
Napríklad v týchto tepláčikoch vytiahnutých až k rebrám sa cítim ako v bavlnke, ale to sa môže rýchlo zmeniť, pretože v lese číha blato. Nebudem ich však zatvárať v skrini len preto, že sú biele a vidno na nich každé moje zakopnutie. Ich význam a hodnota pre mňa ležia úplne v niečom inom. Pohodlnosť má prednosť. Cítiť sa doma vo svojich emóciách, aj keď sú náročné, je dobrá cesta. Nerobiť z nich strašiaka ani sa zbytočne neupínať k ich posolstvám. Kľudne sa jeden deň zašpiniť a zajtra ich vytiahnuť z práčky ako nové;) Neškatuľkovať a neporovnávať sa, každý prežitok vymodeluje presne to, čo potrebuješ. Takže kľudík🫠