Keby ti nebolo odoberané to staré, ako by si mohla začať užívať to nové?🥳

To, čomu venuješ pozornosť, sa stáva tvojou realitou. Ak ju upriamiš na seba, vonkajší svet pomaly mizne a zostane len tvoja vlastná projekcia. Je to ako algoritmus na sociálnych sieťach, čím sa zaoberáš, to sa v tvojom živote násobí.

Bojazlivý človiečik hľadí stále von, upína sa na očakávania druhých a snaží sa zapadnúť do predstáv, ktoré mu boli vnuknuté. No akonáhle začneš viac vnímať svoju skutočnú podstatu, pochopíš, že sa nemusíš definovať cez pohľady iných. Meníš sa len v ich očiach, nie v tom, kým skutočne si. A práve toto uvedomenie ti dáva slobodu. Nemusíš sa snažiť vyhovieť každému, nemusíš sa neustále prispôsobovať vonkajším tlakom.

Každý z nás je formovaný okolnosťami, mnohokrát bolesťou. Nikto neprežil dokonalé detstvo, nikto nežil v úplne ideálnych podmienkach. Ale namiesto toho, aby sme hľadali vinníkov, sa môžeme pýtať: Čo ma utváralo? Čo zo mňa spravilo človeka, akým som dnes? Keď to pochopíš, prestaneš obviňovať svet, ľudí okolo či samého seba. Odpovede k tebe prídu samy, nie preto, aby si nakŕmil ego bažiace po informáciách, ale aby si pochopil, ako si vznikol ty. A práve od tohto bodu môžeš začať rásť.

Žiť svoju jedinečnosť neznamená dokazovať úspech druhým. Znamená to opustiť predstavu, že sme tu na to, aby sme napĺňali cudzie očakávania. Dovoliť si byť autentický a nechať odplávať všetko, čo nás zväzuje. Často sa na tejto ceste stretneme s odmietnutím, nepochopením či pocitom, že nezapadáme. Možno stratíme ľudí, na ktorých nám záležalo. No aj to je súčasťou procesu.

Byť verný sebe znamená prekonať strach z odmietnutia a dovoliť si naplno rozkvitnúť. Žiť naplno neznamená prispôsobovať sa, ale dôverovať svojmu vnútornému hlasu. Neuhýbať pred výzvami, ale ani sa neidentifikovať s rolou obete. Keď sa prestaneš držať predstáv o tom, kým by si mal byť, otvoríš sa životu takému, aký naozaj je.

A vtedy príde naplnenie. Nie ako niečo, o čo musíš bojovať, ale ako prirodzený dôsledok toho, že si dovolíš byť tým, kým skutočne si. Aj tak nikdy nenájdeš lepšiu verziu seba, len tú, ktorou naozaj si.

Dôveruj si. Nemusíš sa stále niekoho pýtať, kam ísť. Už vieš. Nemôžeš minúť!

Misia baklažán alebo ako funguje plynutie s realitou v praxi👌

Šla som narýchlo do obchodu. Mala som to celkom premyslené. Chcela som si kúpiť niečo zelené do caprese šalátu. Len doťuknúť pripravený recept. Pôvodne som hľadala mozzarellu, kúpila som balkánsky syr. Bude teda bulharský šalát či jak by sme ho nazvali. Prvé vybočenie.

Nič zelené nemali. Iba uhorky veľké a dlhé ako celá moja noha. Ostal tam len jediný baklažán a ešte bol aj zlacnený. Vôbec som netušila, čo s ním budem robiť. Ale bol tam pre mňa. Vybočenie číslo dva, totálna zmena, ani caprese, ani šalát, hodinky tikali rýchlejšie:)

Z vybočenia sa stal úplne nový smer. Nakoniec som si spravila úžasný zapekaný baklažán s paradajkami a balkánskym syrom, ktorý na povrchu tak lahodne chrumkal. Delikatesa. Ešte teraz mi tečú slinky.

Nie, neodišla som z obchodu s hlavou v smútku, že môj pôvodný plán nevyšiel ani som nešla hľadať to zelené ďalej. Nehnevala som sa, nebola som v strese ani nervózna. Nechala som sa očariť realitou a tá ma príjemne prekvapila tak, ako by mne nikdy nenapadlo. Bola ku mne láskavá, lebo som sa ňou nechala viesť. Realita je vždy láskavá, ale to uvidíte až časom:)