Žiť život, ktorému nik nerozumie, je úplne v poriadku.

Akým príbehom dávaš svoju energiu, moc, do takej reality sa následne prebúdzaš. Nikto nikdy nie je obeť. Nikto nie je vinníkom.

Nič v živote nezostáva pevné: šťastie sa pri bližšom pohľade stáva nešťastím, nešťastie sa ukáže ako šťastie. V skutočnosti nie je ani šťastie, ani nešťastie, ani radosť, ani zármutok. Nič nemusí byť nejakým určitým spôsobom, všetko je dobré také, ako to práve prichádza. 

Prebudený človek nepozná odpovede na otázky, pretože je prázdny. Nevie, ako a kam plynie rieka. Keď si skutočne stratený, tak si otvorený. Ked urobíš veci zo srdca, počúvneš hlas srdca, nemôžeš nikomu ublížiť, nebude to zle.

Vieš, ako sa uzdraviť, pretože vieš, čo potrebuješ. Musíš len zájsť za hranice poznaného. Spoznať tajomstvo vlastnej rovnováhy neukryté vo vonkajšom svete.

Chaos je to jediné, z čoho niečo vzniká a do čoho sa všetko vracia. Celý tento koncept kontroly nad životom, schopnosti ho neustále riadiť, mať presne zodpovedané otázky, je neudržateľný. Život je riziko, život je náhoda, život sa najlepšie žije v NEVIEM. Vtedy aj hlava prestáva bolieť, aj srdce plakať.

Najlepšie veci v živote človeka vychádzajú z toho, že je aj za tých najnáročnejších okolností schopný vo svojej otvorenosti dostať sa mimo kurz, byť nezachytiteľný radarom, nezaškatuľkovateľný, len tak mimo všetkého určujúceho. A tam mu je fajn.

Dopraj si nevedieť. Dovoľ si každé ráno zobudiť sa ako práve narodené dieťa objavujúce svet nepoškvrnene. Nie je to ľahké, ale ako potom chceš vystúpiť z kolotoča utrpenia?

Cítim, ako do mňa prúdi teplé objatie ducha odniekiaľ, kam nedovidím. Je tu láska, ktorá vo mne vyvstáva tak prirodzene, ako sa obloha rozjasňuje pred úsvitom – láska dostatočná k tomu, aby naplnila nás všetkých a ešte o čosi viac. Spontánna milosť mojej božskej podstaty plávajúca vesmírom, neznepokojená strachom alebo prekážkami akéhokoľvek druhu. Áno, to je láska.

Nech ti slnko cez deň prinesie novú energiu, mesiac nech ťa v noci jemne obnovuje, ako keď prísavky čistia akvárko, dážď zmyje tvoje starosti, vetrík nech ti vleje novú silu do bytia, nech jemne kráčaš svetom a poznáš jeho krásu po všetky dni svojho života. #amen

SHOW MUST GO ON

Žena a muž, svetlo a tma.
Dávanie, branie, rovnováha.
Ja dávam tebe, s láskou prijímam.
Som muž, som žena, Jednotu vnímam.

Život pokračuje. Aj keď Ťa niekto pošle do teplých krajín. Vlastne je to od toho človeka veľmi milé gesto, pretože myslí na tvoje nevŕzgajúce kĺby a zdravú pleť, keďže v tých teplých krajinách Ti to všetko bude dopriate.

Prečo sa bojíš, že Tvoj život bude horší bez neho? Nebude. Žila si aj pred ním, budeš aj po ňom. A keď sa zamyslíš hlbšie, zrejme to nebola až taká tutovka. Ako sa prejavil v krízovej situácii, čo hovoril, pozrel sa Ti vôbec do očí? Na kávičku s koláčikom a pekný výhľad na kopci vieš ísť aj sama, ale keď sa to rúca, vtedy sa ukáže vôľa a odhalí pravý zámer človeka.

Niekedy smútime za ilúziou, ktorá sa nikdy nemala stať. Pre naše dobro. 

Trápenie je najťažšie, keď nemáš svoj život. Prvý rozchod nás učí nájsť svoj smer, druhý začať žiť podľa seba a svojich darov a tretí či štyridsiaty piaty, pokračovať vo svojej ceste s vystretou chrbticou. Nie je nutné za všetkým niečo hľadať, je to proste fakt, ktorý sa učíš prijať. Život nie je jednoliaty, má svoje dôležité fázy, tie zhodnotíš až v 80, pretože Tvoj príbeh je skutočne jedinečný.

Ak ťa niečo trápi, nesabotuj prítomnosť, dá sa usmiať na západ slnka aj s bolesťou v srdci. Sú príbehy, ktoré sú omnoho smutnejšie a aj vďaka nim si uvedomíš, čo za to naozaj stojí. Ak si si ublížila nejakým človekom, skús sa sústrediť na dary, ktoré Ti pomedzi prichádzajú. Len tak mimochodom. Určite tam niečo máš, len to zatiaľ nechceš vidieť. 

Ako chceš, aby bolo s Tebou do budúcna narábané? A ako ty narábaš sama so sebou?

Nedá sa ísť proti sebe. Ak ukážeš svoju silu a tá nie je prijatá, nedovolí Ti to podliezať svoju latku donekonečna. Preto to nefunguje, lebo tvoj osobný rekord v skoku cez tyč je omnoho vyšší.

Začneš si vážiť maličkosti a svoju vybudovanú slobodu. Tvoja pevnosť nepozná hraníc. Si sama sebou.

Rozhodnutie druhého ma už viac neohrozuje. To je vyliečenie.

Prijať cestu, ktorú sme si nevybrali, ale nasledovali, to je lekcia (seba)lásky❤️