Kategória: ŽIVOT

Život aj bez slov presne vie, čo má robiť. Stačí v nemom úžase sledovať, ako sa dej života odvíja sám, ako dopredu o tom nič neviem a každý raz to môže byť úplne iné, nové, svieže, nezafarbené starými programami o tom, ako by to malo prebiehať. Za ničím nebežíš, nikam sa netlačíš, nič si nevynucuješ. A vôbec to nie je nuda ani žiadna strata. Bez dokonalého príbehu je to zrazu jednoduchšie. Proste si navždy povolíš gombíček na gatiach. 

Keď opadnú ego hry, ohňostroj vyhasne. Prichádza ticho. A vyrovnanie. Už netreba niečo hrať, niekam sa tlačiť, nikoho presviedčať. To vyšperkované ja, ktoré sa snažilo zapáčiť a získať istotu, si môže dať šlofíka a nič sa nestane. Život sa najpravdivejšie deje mimo tlaku a podmienok.

Je tu obyčajný deň. Ďalší v nekonečnom rade dní, ktorým v skutočnosti nič nechýba. Nie je čo dobiehať. Nič si nezameškala. Žiadny krok nie je nesprávny a žiadne rozhodnutie nie je zlé. Veľa z toho sa aj tak deje mimo tvojej kontroly, to už si dávno zistila. Tak prirodzene ako nádych a výdych, vyprázdňovanie čriev, striedanie dňa a noci. Dar života je vždy presne tam, kde práve si. Nič viac neexistuje.

Čím viac si dovoľuješ LÁSKAvosť, ktorou už si, tým menej priestoru má to, čo s ňou neladí. Nedeje sa to nasilu. Len uvedomením. Niektoré skúsenosti sa postupne prestanú objavovať, pretože už s nimi nerezonuješ. A život sa začne zjednodušovať. Pre teba. Aj pre ľudí okolo.

To, čo sa zdalo byť cieľom niekde vo fiktívnej budúcnosti, je v skutočnosti všetko, čo je tu práve teraz. To, po čom túžiš, sa už odohráva. Bytie nie je niekde inde. Za rohom. Na Marse. V Lemúrii. Je presne tým, čo sa deje – v tejto sekunde, v tomto dychu, v tomto okamihu. Tak môžeš trochu uvoľniť plecia, zjemniť pohľad a dovoliť si byť. Aj tak sa ide ďalej. A život si vždy nájde cestu.

Zavri teraz oči a spomaľ krok
aj keď je nový rok,
ale všetko ešte oddychuje.
Nič netreba pochopiť.
Nič netreba meniť.
Ani seba, ani svet.

Všimni si svoj dych.
Len ako fakt, ktorý sa deje.
Rovnako ako myšlienky.
Rovnako ako pocity.

Nechaj všetko byť presne také, aké to je.
Aj pokoj.
Aj nepokoj.

Nie si tým, čo sa mení.
Si tým, v čom sa zmena objavuje.
Tichým priestorom, ktorý nič neposudzuje.

Na chvíľu odlož príbehy o sebe.
O tom, čo by malo byť inak.
O tom, kam by si mal ísť.

Nie je kam.
Už si tu.

A v tomto obyčajnom tu (tururu🪇)
je jemnosť,
úľava,
a láska, ktoré ťa držia
pri živote
bez námahy.

Tak len dýchaj a nepočítaj dni.

Život nám pri rozchodoch, odmietnutiach či bolestivých koncoch často zahrá tú najväčšiu príležitosť na prebudenie. Práve vtedy sa lámu predstavy o partnerstve, o tom druhom aj o sebe. Bolesť je veľká, ale jej dar je ešte väčší. Rozpadá sa ilúzia, že ja to viem lepšie ako ten druhý.

Keď snívame a potom sme vo vzťahu, často žijeme z osvojeného konceptu. Z predstavy o tom, aký má partner byť, ako sa má správať, čo je dobré a čo nie. A keď realita nespĺňa túto predstavu, prichádza odpor, sklamanie a neustále opakujúci sa cyklus nenaplnenia. Po rozchode sa objavia všetky emócie spájajúce sa s konceptom, ktorý sme o vzťahu držali: napríklad, že partnerstvo má byť o súhre, podpore, blízkosti, prepojení. A že ak to tak nie je, niečo je určite zle a tento človek si ma nezaslúži.

Ale všetko, o čom máme mentálnu predstavu, musí skôr či neskôr naraziť. Život rozmetá každú ilúziu, aby nezostala žiadna podmienka. Žiadne „ak bude toto, budem šťastná“. Preto rozchod bolí. Nie že odišiel partner, ale že sa rozpadá fantázia, ku ktorej sme boli pripútaní.

Zostáva bolesť, smútok a prázdno – a presne tým máš teraz prechádzať. Nič sa v skutočnosti nedeje, len myseľ panikári, pretože si spájala šťastie s niekým, kto ho aj tak nikdy nevedel naplniť tak, ako si predstavovala. A práve to je príležitosť: neprekryť to ďalšou ilúziou, nesnažiť sa hneď hľadať niečo nové, ale dovoliť všetkým podmienkam, pocitom, myšlienkam, vyplaviť sa na povrch a rozpŕchnuť.

Pretože bolí len predstava. Osobnosť, ktorej sa to dotýka. Bytie je vždy plné – s partnerom aj bez neho. Keď je tu blízkosť, je to plnosť. Keď je tu ticho a prázdno, je to tiež plnosť, ktorá sa práve teraz prejavuje ako smútok či bolesť. To, čo sa deje, je presne to, čo má byť.

Využi tento dar. Neprekry ho ďalšou fantáziou či konceptom osobného rozvoja:) Ak má v tvojom živote byť partner, bude. Ak nemá, nebude. A tvoje Bytie to nijako nemení – zostáva rovnako celistvé, úplné a slobodné. Ľudia k nám prichádzajú a odchádzajú, ale to, čo skutočne si, nie je závislé na nikom z nich🕊️