Nezabúdajte, že vaša jedinečnosť je to, čo vás robí krásnými. Je základom vašej charizmy. Zmyslom života nie je popopierať svoju inakosť a snažiť prispôsobiť sa davu, ale naopak ukázať ju svetu v plnej sile. Začať byť hrdý/á na seba a svoju cestu. Začať si viac vážiť seba, taktiež znamená začať sa cítiť. Už nedopúšťať situácie, v ktorých sa necítim dobre. Prestať nad nimi len mávať rukou a hovoriť si: “To prežijem.” Potom totiž naozaj len prežívate, ale nežijete.
Nemôžeme použiť druhého človeka na to, aby sme sa uzdravili zo starých nedoriešených bolestí. Nikdy. Je to zneužitie, ktoré sa trestá. Katom sme si v tom prípade my sami.
Aby sme sa prestali točiť v tomto začarovanom kruhu, musíme zabrať a prelomiť ho. Je to celkom logické. Avšak to najväčšie úsilie nie je v tom, vymaniť sa zo stále sa opakujúcich situácií, ale investovať svoju pozornosť do prítomnosti a volieb, ktoré neustále činíme.
Automatické voľby vyvolávajú opakovanie toho istého. Pokiaľ chceme prerušiť tok stále sa opakujúcich situácií a zacyklení, a chceme, véľmi chceme, aby sa v našom živote niečo zmenilo, neostáva nám nič iné, len sa rozhodovať úplne vedome. Bez postranných úmyslov a barličiek.
Keby sme v sebe úprimne zapátrali, dospeli by sme k tomu, že autopilota, ktorý nás má nejako previesť dňom, spúšťame kedykoľvek, keď niečo nechceme cítiť. Ó, áno. Bolí to jak šľak, tak sa radšej vypnem a začnem sa vyhýbať tomu, čo je nevyhnutné uvidieť, vyriešiť, prekonať, len aby som sa dostal ešte do väčšej bezútešnosti a straty, lebo tu funguje zákonitosť, podobné priťahuje podobné. Prehlbuješ svoju sračkovinu, nech sa páči, ešte Ti bude pridané. Pekne sa to nabalí ako hovniválov úlovok.
Autopilot nás totiž neomylne navedie do situácií, ktoré to, čo nechceme cítiť, zámerne vyvolávajú. Tzn. nie je lepšie nakoniec cítiť, doslova precitnúť, a celý tento bordel si ušetriť?
Dnes sa prejaví nejedna príležitosť urobiť to inak než obvykle. Predpokladá sa však, že pri našich voľbách budeme prítomní a nie ktoviekde za horami dolami. Áno, je to emocionálne náročné, pretože my neustále utekáme pred prežívaním emócií a skutočnej pravdy.
Na druhú stranu, všetci prahneme po tom, urobiť si život taký, aký naozaj chceme. Ten, ktorý nám patrí a máme naň dosah. Taký ten pekný. Takže smelo do toho, už nie je čas, strácať sa. Poobzeraj sa navôkol, čo krásne a hodnotné Ti uniká a potrebuješ to uvidieť.
Vystúp z autopilota. Uzdravíš tým v prvom rade seba a budeš môcť tvoriť ozajstný život. A áno, znova môže byť fajn.
Viem, že to často chceme mať vyfarbené šťastne a pozitívne, ale to nie je miesto, kde sa momentálne väčšina ľudstva nachádza. Mnohí z nás sú zaplavení bolesťou, nestráveným smútkom, neprejaveným hnevom, neviditeľnými (polo)pravdami. Tu sa nachádzame ako kolektív. Môžeme naďalej predstierať, že to tam nie je, hanbiť sa a vyhýbať sa tomu v sebe aj iných, rozptyľovať a odpútavať sa, kedykoľvek je to možné.
Alebo sa tomu môžeme postaviť. Zo srdca, uchopiť to v sebe, vidieť to v druhých so súcitom v očiach, vytvoriť kultúru zameranú na autentickosť a zdravé emocionálne prejavovanie. Ak to budeme ďalej zatláčať do úzadia, jednak vytvárame choroby a zároveň odďaľujeme našu kolektívnu expanziu. Skryté veci za sedačkou sa v sobotu pri upratovaní aj tak vždy našli.
Ak dokážeme so svojím tieňom byť, vyjadrovať ho, uvoľňovať, milovať sa prostredníctvom neho, môžeme konečne doštudovať Školu zbesilých srdcových úderov, ktorá nám pripomína, čo sme ešte neprijali, neprejavili, nepoláskali. Lebo keď srdce hlasno nekontrolovateľne bije, volá duša.
Začať si užívať tento nádherný život tak, ako bol pôvodný zámer, to je našou úlohou. Predstieranie, že bolesť neexistuje, ju iba ukladá hlbšie a posúva stále vpred ako obrovský balvan. Poďme si radšej na to posvietiť. Vyťahujte lucerničky. Idem do tej bane s Vami❤️
Bez ohľadu na to, aká dlhá sa tvoja cesta zdá byť, nikdy to nie je viac než: jeden krok, jeden nádych, jeden okamih.
V tomto období máme možnosť prísť veciam na koreň. Prináša to so sebou potrebu úplne sa ponoriť do súvislostí a synchronicít. To, čo zdanlivo riešime fyzicky, môže mať a má úplne iný pôvod, podstatu – a dnes to môžeme vidieť. Našou úlohou je neprekrývať, neodsúvať a nebagatelizovať situácie, ktoré sa nám dejú, pretože ak ich teraz uchopíme, môžu mať veľmi silný vplyv na celý náš ďalší príbeh.
Zároveň sú tieto energie čistým portálom na stiahnutie kódov našej prasily, našej podstaty a nášho zámeru, ktorý si vedomie prišlo cez nás prežiť. To si však vyžaduje niekoľko zvedomení, aktuálne prichádzajú nasledovné:
keď si plnej v sile a autenticite automaticky sú ti odkrývané veci, situácie a vzťahy, ktoré ťa oslabujú – resp. oslabuje ťa to, že dávaš do nich energiu a pozornosť. Je dôležité si to plne zvedomiť, nerobiť kompromisy s dušou a rozhodnúť sa ako ďalej v týchto záležitostiach budeš fungovať a tvoriť
je dôležité pracovať s energiou ublíženého a toho, kto ubližuje – v živote budeme a sme na oboch brehoch – cesta k integrácii nie je utekať od seba, ale hľadať to, čo nás spája – ak nás nespája nič, resp. nás oddeľuje toho viac než spája, je dôležité zmeniť tieto situácie a vystúpiť z nich
prijať dračiu energiu môže byť náročné – ľahšie prijmete vílu či princeznú – sú ľahučké, jemné, nežnučké. Drak je mohutný. Môže byť naozaj veľmi ťažký. A predsa – dokáže lietať – svoju veľkosť berie ako dar. Ťaží z nej – vie, že má potenciál byť „letcom“ na dlhé trate. Kto vládne svojmu drakovi, vládne svojmu podvedomiu i nevedomiu. Vládne tieňom – rozumej tým to, že ho jeho tiene nemusia vláčiť, ale že sú spolu doslova „za dobre“. Drak dokáže naozaj aj zo zdanlivého nešváru vyťažiť obrovskú hojnosť a moc
ľudia, s ktorými energia draka pracuje to prosto majú v očiach – často sú ich oči dvoj a viac odtieňové, je v nich zvláštny magický lesk, vidia akoby „cez vás“
no a samozrejme – merkujme si plamienky, ktoré naši dráčikovia šľahajú🙂 Nech to, že my svojho draka integrujeme, je naše, ostatní s tým majú pramálo spoločného
