Kategória: LÁSKA JE

Oslobodenie nie je prírastok poznania,
nie je to nový návod, technika ani schopnosť. Je to len strata. Strata ilúzie, že existuje niekto, kto nezávisle rozhoduje a riadi tok života. A spolu s tým sa uvoľňuje aj naučené úsilie, ten neustály tlak byť niečím, niekam smerovať, napĺňať prchavé túžby.

Bytie rozbije každú nerovnováhu, rozmetá každú mylnú predstavu, že je tu niekto, kto má čokoľvek pod kontrolou. Kto ovládne to, že pre vojnový konflikt uviaznete v zahraničí a nič s tým nie je možné spraviť aj keď sa nachádzate v krajine zlatom vybíjanej? To nie je bezmocnosť. To je skutočnosť.

Všimnite si, ako v rôznych pre myseľ bezvýchodískových situáciách bytie borí obrazy a koncepty, ktoré sa snažia stavať hrádze na tečúcej rieke Života. Proste Vás to ďalej nepustí aj keď sa na hlavu postavíte. Zanecháva len surové, priame vnímanie toho, ČO JE. Vezme Vám z tých hlupostí, ale do popredia vystúpi jednoduchosť. Láska v miliónoch odtieňov, v šatách zo všetkých farieb, aké existujú. A napokon odstráni aj ilúziu, že tomu, čo je, by niekedy mohlo niečo chýbať. Prd.

Bojovať s veternými mlynmi je veľmi náročné a vyčerpávajúce. Myseľ sa rada zaoberá všetkým možným len nie tým, čo naozaj je. Ak sa Ťa tento svet dotýka a berieš ho príliš osobne, ešte to bude párkrát bolieť. Ale jedného dňa Ťa to už prestane baviť. Vtedy sa konečne odhrnie iluzórny záves a rozbehne vnútorná zábava, ktorú márne hľadáš niekde inde💃🏼

Kto hľadá, nikdy to nenájde, len sa unaví.
Tak sa kľudne vzdaj.

Medzi tým, čo je, a tým, po čom túžiš, nie je žiadna vzdialenosť. Iba predstava, že by to malo byť inde, iné, viac, lepšie. A tak to hľadáš. Vonku, v ľuďoch, v zážitkoch, v budúcnosti.

Až kým sa neunavíš.

A v tom vyčerpaní sa zrazu niečo uvoľní. A otočí ti to hlavičku dovnútra. K dverám, ktoré poznáš najlepšie, hoci si ich dlho obchádzala. Lebo vždy bolo niečo iné dôležitejšie. Až vtedy zistíš, že to, čo si hľadala, tu bolo po celý čas. Prekryté nánosmi, ktoré si si životom natĺkla do hlavy. Spôsoby, ktorými sa to otvorí, sú rôzne, ale nikto ťa tam nedovedie. To je sloboda. Nikto nevie viac, preto sa nemusíš báť, žeby si to minula🪻

Končí sa hľadanie, začína sa nájdenie. Nič už nie je ako predtým a zároveň sa nič nezmenilo. Všetko má rovnakú hodnotu. Opadne aj posledná nevyriešiteľná záhada. Akoby bolo každý deň povysávané. Bez úsilia a strachu🤗

Krásny deň plný skvelých žien😘

Dobré veci sa dejú. Záleží, či sa pozeráš predkom alebo zadkom. Nad Tatrami sa neblýska, ale je jasno a čisto.

…lenže človek by mal žiť, aby niečo pekné i zažil, nie?

Na to sa nedá upínať. Kým žijeme, cieľ neexistuje, musíme len žiť. Lepšie či horšie. Normálne. Proste žiješ, to pekné potom prichádza samo. Ale keď sa sústredíš na to, že to má byť pekné a už by to tak malo predsa byť, tak sa to rozbíja. Ja nemám vo svojej predstave, ako by som mala žiť a čo by som mala dosahovať, ako sa cítiť, len dobre sa mať. A vzhľadom k tomu sa tie dobré veci dejú prirodzene, ale nesnažím sa ich zachytiť a dať do škatuľky. Nezasekávam sa na ničom. Ani na dobrom, ani na zlom. To aj tak posudzuje len hlava podľa toho, čo jej je a nie je príjemné. A jasné, že by chcela byť len v tom príjemnom. Ale len jej vadia veci, nikomu inému.

Včera som zmoknutá a hladná sedela na zastávke autobusu a dnes som v tom istom čase zažila krásny západ slnka. Raz tak, raz onak. Mať vytýčený presný cieľ je cesta do pekel:) Mne to nefunguje. Treba byť realista a vidieť veci, ako sú. Realita je láskavá a pravdivá, čistá a netajnostkárska. Na nič sa nehrá a nevodí ťa za nos. Otvára ťa Jednoduchožitiu. Je taká krásna ako ty sama. Ja neviem, kam inam by ste sa všetci chceli radšej napratať. Nic tady není😁

Zostane iba ruža, ktorú chytíš, a do ruže ti bude vietor viať🌹