Čo ak budem sám/sama sebou? Bez strachu sa naplno prejaviť? Čo ak to nedokážem?
Po náhlom vytriezvení z nepríjemných životných okolností sa človeku nechce veriť lepším zajtrajškom. Nejde to hneď, ale postupná dôvera v to, že sa to udialo v tvoj prospech, ti nakoniec prinesie väčšiu silu a pochopenie samej seba. Rozhodla si sa super!
Nenechaj si vziať svoj život, lebo niekto iný s ním nesúhlasí. Ži tak, aby sa to v prvom rade páčilo TEBE❤️
Srdečne Ťa pozdravujem a teším sa z Tvojej návštevy. Prinášam Ti povzbudenie, inšpiráciu, zamyslenie, ale aj radosť z poznania nového a oslobodzujúce pochopenie.
Si vítaný/á.
Ponúkam Ti sprevádzanie životnými výzvami a nečakanými cestami. Pri prekonávaní ťažkých životných etáp akoby sme prechádzali náročným terénom obsypaným črepinami skla, ktoré sa do nás hlboko vrývajú, a my máme pocit, že prejsť tento neľahký úsek je priam nemožné. V takýchto chvíľach je dobré obrátiť sa z tmy do svetla.
Ponúkam Ti svetlo nestrannej osoby a s ním aj oporu, blízkosť, otvorenosť, diskrétnosť, porozumenie a bezpodmienečné prijatie, tak potrebné na preklenutie hraničných situácií.
Terapia je zameraná na prežívanie autentických procesov, precítenie impulzov prenikajúcich z minulosti až k momentálnym stavom. Venujeme sa vonkajším aj vnútorným pocitom, všímame si telo i dušu, prechádzame z prítomnosti cez minulosť až do budúcnosti, ponárame sa dovnútra, k sebe a odtiaľ vychádzame von, k okoliu aj k tomu, čo nás presahuje.
Cestou k svojej duši sa vraciame k svojej nevinnosti. Naša duša si pýta pozornosť, záujem, náš čas a bezpodmienečnú lásku. Problém nastáva väčšinou vtedy, keď nepostupujeme v súlade s naším plánom, keď sa nesprávame k sebe ani k druhým tak, ako je nám prirodzene dané. Keď zabúdame na svoje životné poslanie. Prestávame byť naplnení, stávame sa odmietavými a zatrpknutými.
Ak sa chceme pohnúť ďalej a naplniť svoj život tým, prečo sme sem prišli, je dôležité s úctou prijať minulosť, stanoviť si ciele do budúcnosti, pochopiť svoju úlohu v tomto živote, odhaliť svoj skutočný zámer, a to všetko prepojiť s tvorivou radosťou objaviteľa a zvedavca, ukrytého v každom z nás.
Na tomto mieste.Nastal čas premeny.
Je jeden vták, čo sám seba vždy zrodí znova. Fénix sa v asýrčine volá. Keď skončí ten vták päť storočí života svojho, sadne si na hniezdo a umrie tam vo voňavých látkach. Potom vraj z otcovho tela mladý sa narodí Fénix, čo má žiť toľko rokov, koľko žil jeho otec.
Len čo dospeje a má takú silu, že môže uniesť ťarchu, zoberie z koruny stromu hniezdo, otcov to hrob a svoju kolísku, a zľahka mávajúc krídlami, ho vzduchom prenesie do Mesta Slnka, kde ho položí pred chrám, pred jeho svätú bránu. Potom sa vydá na dlhú cestu.
Oživne a letí ďalej svetom. Znovuzrodený. V plnej prázdnote. S neochvejným poznaním. V šťastnom objatí vlastných žeravých krídel.
To, čomu venuješ pozornosť, sa stáva tvojou realitou. Ak ju upriamiš na seba, vonkajší svet pomaly mizne a zostane len tvoja vlastná projekcia. Je to ako algoritmus na sociálnych sieťach, čím sa zaoberáš, to sa v tvojom živote násobí.
Bojazlivý človiečik hľadí stále von, upína sa na očakávania druhých a snaží sa zapadnúť do predstáv, ktoré mu boli vnuknuté. No akonáhle začneš viac vnímať svoju skutočnú podstatu, pochopíš, že sa nemusíš definovať cez pohľady iných. Meníš sa len v ich očiach, nie v tom, kým skutočne si. A práve toto uvedomenie ti dáva slobodu. Nemusíš sa snažiť vyhovieť každému, nemusíš sa neustále prispôsobovať vonkajším tlakom.
Každý z nás je formovaný okolnosťami, mnohokrát bolesťou. Nikto neprežil dokonalé detstvo, nikto nežil v úplne ideálnych podmienkach. Ale namiesto toho, aby sme hľadali vinníkov, sa môžeme pýtať:Čo ma utváralo? Čo zo mňa spravilo človeka, akým som dnes? Keď to pochopíš, prestaneš obviňovať svet, ľudí okolo či samého seba. Odpovede k tebe prídu samy, nie preto, aby si nakŕmil ego bažiace po informáciách, ale aby si pochopil, ako si vznikol ty. A práve od tohto bodu môžeš začať rásť.
Žiť svoju jedinečnosť neznamená dokazovať úspech druhým. Znamená to opustiť predstavu, že sme tu na to, aby sme napĺňali cudzie očakávania. Dovoliť si byť autentický a nechať odplávať všetko, čo nás zväzuje. Často sa na tejto ceste stretneme s odmietnutím, nepochopením či pocitom, že nezapadáme. Možno stratíme ľudí, na ktorých nám záležalo. No aj to je súčasťou procesu.
Byť verný sebe znamená prekonať strach z odmietnutia a dovoliť si naplno rozkvitnúť. Žiť naplno neznamená prispôsobovať sa, ale dôverovať svojmu vnútornému hlasu. Neuhýbať pred výzvami, ale ani sa neidentifikovať s rolou obete. Keď sa prestaneš držať predstáv o tom, kým by si mal byť, otvoríš sa životu takému, aký naozaj je.
A vtedy príde naplnenie. Nie ako niečo, o čo musíš bojovať, ale ako prirodzený dôsledok toho, že si dovolíš byť tým, kým skutočne si. Aj tak nikdy nenájdeš lepšiu verziu seba, len tú, ktorou naozaj si.
Dôveruj si. Nemusíš sa stále niekoho pýtať, kam ísť. Už vieš. Nemôžeš minúť!
To, že ste iný, vám nejaké ultimátne vykúpenie do života neprinesie, takže na inakosti svoju výnimočnosť stavať nepotrebujete. Výnimočný človek nie je ten, ktorý pomyselne vie, vidí, cíti viac ako druhý, je to práve človek, ktorý síce vníma nadpriemerne, ale nepovažuje to za nadradený prvok seba a neidentifikuje sa s tým, lebo vie, že všetko je pominuteľné. So svojou pravdou sa delí, zdieľa ju láskavo, inšpiruje, prebúdza pocity, prináša výzvy, nestáva sa však vďaka tomu všemohúcim v hmotnej realite a nepoučuje ľudí o tom, ako by mali žiť. Jeho všemohúcnosť je v pokore a pochopení.
Uveriť svojej vlastnej dôležitosti je len záchranný mechanizmus, aby sme sa vyhli krutému sklamaniu, že náš život je ničím, my sme obyčajní smrteľníci a nič naozaj nemá jednoznačný zmysel. Len to žiť. Každý vo svojom prevedení. Krása života spočíva v tom, že nič nemusí mať jasný zmysel, a predsa má hodnotu to prežiť. Pretože práve ten prežitok, hĺbka skúseností, a to, kým sa skrze ne stávame, je tým najväčším zmyslom toho všetkého.
p.s.: sníval sa mi sen, že som zložila super pesničku so super textom, ale… nepamätám si ju🤷♀️ Žeby bol nakoniec sen skutočnosťou a skutočnosť len snom? Môžeme sa tak dnes zahrať;)
…akoby ich význam závisel od toho, ako dlho sme v nich vydržali. Je ale v poriadku, že nie všetky vzťahy musia byť na celý život. Letná láska, pár skvelých rande, tri mesiace s človekom, ktorý ma naučil uvažovať o živote inak. I kratšie vzťahy môžu priniesť radosť, rast a zmysel. A ich strata môže bolieť viac než u vzťahov, ktoré trvali dlhé dekády. Poďme menej tlačiť na dĺžku vzťahov a sústreďme sa skôr na to, čo nám dali. A dovoľme si oplakať aj stratu tých, ktoré by podľa merítok ostatných ani nemali mať význam.