🌹Utrpenie je vstupnou bránou milosti, ale netreba cez ňu vchádzať 30x.
🌹Viete v sebe nájsť dostatok sebalásky, aby ste sa vysporiadali s bolestivým odmietnutím, ktoré prebehlo na osobnej úrovni?
🌹Áno, môžem to urobiť, dovoľte si to, a už tým je to prežité. Aha, keď si to dovolím, možno to potom ani nebudem viac chcieť robiť.
🌹Mohla by som si v tom už konečne uveriť. Ta ne?
🌹Nikto iný ma v mojom živote neohrozuje.
🌹Vracajúce sa situácie môžeš prijať celkovo, a tým sa stávaš bezpodmienečne prijímajúcim človekom, ktorý nebude túto planétu zaťažovať svojimi negatívnymi odpormi.
🌹Každý vzťah v našom živote nám poskytuje príležitosť, aby sme našli hlbšie spojenie so svojím skutočným životným zámerom.
Možno
Navždy
Bolo slovo určené pre spomienky
nie pre ľudí.
Zmyslom života nie je cítiť blaženosť v každom okamihu, ale nájsť rovnováhu v celom spektre svojich emócií. Musíme si dovoliť byť svedkami každého rozmeru, akým môžu naše pocity prejsť. Zažiť všetko, čoho sú naše mysle a srdcia schopné.
Odstráňte tlak, ktorým samých seba ovplyvňujete, aby ste boli neustále šťastní a radostní. To nie je možné. Zbavte sa myšlienky, že zlyhávate, kedykoľvek sa cítite smutní, prázdni alebo nahnevaní. Úľava prichádza, keď sa ocitnete na mieste, z ktorého sa už nebudete snažiť súdiť za to, čo prirodzene cítite. Priblížte sa k sebe neposudzovaním svojho prežívania.
Pozvite do tanca každú emóciu, myšlienku aj pocit, ktoré sa objavia, keď to najmenej čakáte. Takto sa dotknete surovej, mnohorozmernej a hlavne autentickej ľudskej skúsenosti.
Zľahka, zľahka, lightly, si vtáčik plachtiaci vo vetre… to je tá najlepšia rada, akú som kedy dostala.
Včera mi pri nepríjemnom vyšetrení veľmi pomohol dotyk, sestrička ma nemohla chytiť, lebo asistovala, tak som sa chytila za ruky sama, preplietla prsty a pevne ich stisla v objatí, zistila som, aké je dôležité mať sa rád aj na operačnom stole. Zrazu duch zosilnel a v tele sa síce všeličo dialo, ale ja som bola hlboko ponorená v sebe a vedela som, že fyzická bolesť nikdy nenaruší štruktúru môjho Ja.
Uvedomila som si, že to, čo vnímam ako nepríjemné, je len pominuteľná chvíľa a na nej predsa nechcem vystavať celý svoj pocit, tak rád by ma opantal a oslabil, ovládol celú. Miesto toho som zľahka navnímala slnečný lúč prenikajúci z okna, pokoj, ktorým bola prestúpená celá miestnosť aj vďaka lekárovi, sestričkino V poriadku? a môj pevný láskyplný stisk, počula som blažené ticho, ktoré vyplnilo môj mozog mäkučkou vatou.
Nakoniec zo mňa vykŕklo: no, bolo to celkom fajn😁 Ale teda fakt nebolo, niečo prehovorilo za mňa, asi ten môj šialený optimistický škriatok, čo žije v mojich kostiach a živí sa jednorožcami.
A taktiež mi pomohlo uvoľnenie, lekár povedal: To najlepšie, čo môžete pre seba teraz urobiť, je uvoľniť sa. Rada nad zlato. Ale urob to, keď Ti okolo hlavy svištia ostré náboje. Napriek tlaku sa vedieť uvoľniť, v epicentre nekomfortu byť uvoľnená, to je umenie života, ktoré si vyžaduje prax v každodennosti.
Nikto ma nikdy nebude ľúbiť tak, ako ja samu seba. Nikto za mňa nikdy neprejde bolesťou. Z toho všetko vychádza a do toho sa všetko vracia. Je jednoduché nechať si ublížiť, ale zahojiť sa a s nadobudnutým poznaním dokázať žonglovať ďalej, to je výsadou majstrov.
Majte sa radi, stojí Vás to život!
p.s.: ako som si po zákroku užila nepretržitý spev vtákov a zurčiaci potôčik? jak ešte nikdy🥰
