MYSEĽ BEZ PREDSUDKOV

BLÁZON PREDPOVEDÁ NOVÝ ZAČIATOK A SPONTÁNNY SKOK DO DIAĽKY

Blázon je nevinný dobrodruh, ktorý sa vydáva na dôležitú cestu. S hlavou plnou nádejí je skôr idealistický ako praktický. Čaká ho nebezpečie, ale ako inak si môže nájsť svoje miesto vo svete? Všetci začíname život na nule ako drobné vajíčko všetkých možností. Blázon je kozmické vajce, symbolizované tvarom svojho čísla 0.

Je úplným začiatočníkom, chystá sa objavovať svet, nabrať skúsenosti a nechať za sebou svoj stav nuly, nebytia. Bude cestovať s ľahkosťou a bez záväzkov. Blázon má hlavu v oblakoch, vedú ho len jeho potreby a túžby. Musí vyrásť, aby sa stal mužom – Mágom – jedincom, ktorý pozná život a zistil, čo potrebuje, aby v živote uspel.

Plánovaný risk? Nikdy nie je neskoro začať niečo nové a riadiť sa túžbou svojho srdca. Cesta, ktorá je pred Vami, nie je bez nebezpečenstiev, ale treba s dôverou spraviť rozhodujúci krok. Blázon prináša príležitosť začať odznova a cítiť sa opäť mlado alebo sa nadchnúť pre nový spôsob života. Je stelesnením Vášho ducha, či už mužského, alebo ženského, pripraveného objavovať.

Majte odvahu, oddajte sa svojej ceste a naplno prežívajte súčasnosť.

Máte príležitosť pozrieť sa do priepasti, kým do nej vkročíte, ale keď už spravíte rozhodnutie, treba sa pohnúť vpred a neohliadať sa späť.

I Bought a Ticket To The World But Now I've Come Back Again.
VIAC VÝKLADOV NA: https://www.facebook.com/wonderladyalice

VODNÁ NÁDRŽ – SOM TO JA?

Nachádzam sa vo výrobnej hale. Je to obrovská mašinéria plná pracujúcich strojov a drobných ľudí. Viem, že sa musím schovať pred dvojicou mužov, ktorí ma prenasledujú. Mužov nepoznám. Viem len, že to nie sú Európania. Bežím stredom výrobnej haly až sa dostávam na otvorené priestranstvo veľkého komplexu a popamäti utekám k požiarnym dverám. Musím vybehnúť po schodoch a dostať sa k otvoru v strope, cez ktorý sa bude dať ujsť. Tí dvaja chlapi sú na moje počudovanie už tam a tiež lezú tým otvorom hore. Smejú sa mi do tváre. Nič zlé mi však nerobia.

Viem, že teraz tam už nemôžem ísť. Viem, že ich nechcem nasledovať. Viem, že sa chcem vyslobodiť. Muži mi v jednej chvíli nevenujú pozornosť a ja v diaľke zbadám cestu, ktorá vedie poza celý komplex a nie je ničím ohradená. Zoskočím z rebríka, po ktorom som sa štverala na vrchol, a utekám ozlomkrky dolu schodmi skrz cestu vedúcu von z tohto miesta. Nikto ma neprenasleduje, nič ma neohrozuje, zrazu všetko ide hladko, ale ja stále bežím. Akoby pre istotu.

Nadobúdam pocit, že som doma. Na mieste, ktoré poznám. Cesta von mi je známa, veď tu som sa kedysi hrávala. Presne za týmito garážami. Prebieham pocitovo dôverne známe ulice, ale v skutočnosti je to úplne cudzie mesto, len pocit je bezpečný, domácky. Moje zameranie je jasné, potrebujem sa dostať ďalej. Potrebujem bežať. Potrebujem ísť. Hýbať sa. Tam vpredu je môj cieľ.

V tomto náhlivom tempe sa zrazu zastavím. Zbystrím svoju pozornosť. Po mojej ľavej ruke stojí vodná nádrž v tvare obdĺžnika plná až po okraj priezračnej čistej vody. Akoby sa celá horská bystrinka presunula do tejto nádrže a tu si teraz žije svoj život. Nachádza sa v parku a je voľne prístupná. Sú v nej aj kamene a ryby, všetko priezračne čisté a krásne. Pritiahne to môj zrak, ale najmä moju dušu.

Viem, že sa sem musím vrátiť. Nabrať si do rúk plnú náruč tejto vody a poriadne sa ňou vyumývať. Viem, že tá nádrž je moja. V tejto chvíli sa jej však ani nedotknem. Zrakom ju pozorujem a posielam jej vzdušný odkaz, že sa určite vrátim. Pokračujem ďalej vo svojej ceste so spoľahlivým pocitom, že je tam a aj bude. Že sa k nej môžem kedykoľvek vrátiť. Nateraz ma však čaká ešte jedna misia…

Zobúdzam sa s myšlienkou: Škoda, že som si nenamočila aspoň prst.

Symbolika sna:

Nechala som sa vtiahnuť do tejto hry na mačku a myš. Uverila tomu, že všetko má svoj začiatok a koniec. Odmietla večnosť neviditeľného. Vymyslela si cieľ. Radšej vypľula dušu a vložila ju do nádrže s vodou, než by sa mala zastaviť.

Čistoskvejúce sa city v podobe horskej bystrinky som uväznila v pokrivenom nazeraní na svet, kde hmota a činy zvíťazili nad citmi a zdravým úsudkom. Nádrž predstavujúca centrum mojej bytosti musí prasknúť, aby sa voda rozliala do okolia a zjednotila celý ľudský rod. Ešte predtým sa však musím zjednotiť ja sama v sebe.

V tej vysokej vodnej vani je sústredená citová náplň mojej mysle, ktorá potrebovala poriadny filtračný záber, aby sa vyčistila do tejto ligotavej podoby. Ešte ma čakajú neobíditeľné zastávky, ale teraz už viem, kam sa najbližšie vrátim a úplne nahá sa v tom kvádri vody vykúpem. Stáť tam totiž bude len do okamihu, kým svoje myslenie opäť nedegradujem k známym obrazom bežného denného vedomia, a tým zahubím citového človeka, ktorý v tom kvádri žije.

A seba už nechcem znova zmárniť.

KAM SMEROVAŤ SVOJU POZORNOSŤ?

Kľúčové slová: spomienky – životná lekcia – minulé rozhodnutia

Spanilo odetá dáma z gentlemanských čias spomína na svoje úspechy i neúspechy, dobré i ťažké časy, to všetko má svoju cenu a podieľa sa na bohatstve života. Pod pazuchou zviera menšiu verziu seba a cestovaním v čase sa snaží preniesť svoje spomienky do prítomnosti. Vynárajú sa jej ako popísané denníkové záznamy, ktoré robia bordel v jej vnútri a bezcieľne poletujú kade-tade.

Sústreď sa na chvíľu presne ako ona a rozpomeň sa na všetko, čo si stratil/a, získal/a, odhodil/a či dostal/a. Nenechaj sa rozptýliť okolnosťami, ktoré ani nepatria Tebe.

Kto písal Tvoj denníček? Kto najlepšie vie, čo všetko si prežil/a? Kto Ťa najlepšie pozná? Venuj tej osobe patričný čas.

Zamysli sa tak hlboko až prekročíš tenučkú hranicu medzi myslením a cítením. Rozbúši sa Ti srdce melancholickou radosťou, ako keď si pustíš smutnú pieseň, ale jej slová Ťa už nepália v hrudi, len miluješ tú melódiu a necháš sa ňou unášať pri spontánnom tanci. V tej chvíli čas stratí svoju platnosť a srdce získa Tvoj súhlas. Premení sa na svietiaci medailón, ktorý Ti jediný ukáže správnu cestu.

Len pochopením minulosti sa dokážeš pohnúť vpred.

Naposledy sa pomaznaj s tým, čo tak silno zvieraš a nechceš pustiť. Pochop to, vzdaj tomu úctu, poďakuj a odstúp o krok ďalej. Pomaly sa oslobodzuj a až teraz otvor svoje nádherné oči a vzpriamene zaklop nežnými prstami BUDÚCNOSTI na plece. Vidíš? Nemá problém sa otočiť a venovať Ti svoj nedočkavý úsmev. Už bolo načase, materinsky sa usmeje.

VIAC VÝKLADOV: https://www.facebook.com/wonderladyalice

STÍŠ SVOJU MYSEĽ A DUŠA PREHOVORÍ

Trápi Ťa bolesť a chlad všedných dní, ktorý sa Ti vrýva neprestajne pod kožu. Oddýchni si a venuj chvíľku sebe. Utíš neprestajne dobiedzajúce myšlienky a uvoľni svoje telo. Meditáciou v Tebe rozkvitne to BOŽSKÉ.

Pamätaj, že rozkvitnutú ružu si včely samy nájdu.

Meditácia na odstránenie bolesti pofúka všetky Tvoje boliestky.