Kategória: STÁLE SA UČÍME

👭Rozhovor dvoch žien. Ona a Ja. Blízkosť nepoznaných. Smútok a radosť. Bolesť a pochopenie. Obe na jednej lodi, a pritom každá kapitánka tej svojej. Poďakovanie za nasmerovanie, ktoré neponúka instantné jednoznačné riešenia, ale možnosť premeny s vytúženými trvalými následkami.👭

✨Ona: Milá, ďakujem za tvoje slová, čas a pozornosť, ktorú si mi venovala pri nahrávaní odpovedí na moje otázky, keďže sa teraz necítim na plnohodnotnú konverzáciu s druhým človekom. Priznám sa, že som mala najskôr obavy z možného neuchopiteľného ezoterična, no tvoje slová dávali zmysel a už viem, prečo som ťa oslovila. Vypočula som si tvoju nahrávku počas prechádzky prírodou a viac ako návod, považujem toto za akúsi mapu. Mnohé triafa do čierneho, mnohé musím spracovať, prijať za svoje alebo s uvedomením odmietnuť. Uvidíme. Mám pred sebou niekoľko dní venovaných sebe, takže bude na to konečne priestor.

✨Ja: Ďakujem za Tvoju dôveru a chuť sa na veci pozrieť a zmeniť ich časom vo svoj prospech, ktorý vždy prinesie osoh a úľavu nielen Tebe, ale aj ostatným, pretože čo vzniká z pravdy a autentickosti pozitívne ovplyvňuje celok. Ono, skôr ako čarovanie znamená mať mystické schopnosti vtedy, keď dokážeš zaobchádzať sama so sebou. A o tom je celý život, v tom je tá mágia aj spiritualita. Žiadne bububu švihanie čarovným prútikom. Poznať svoju pravú podstatu a vedieť s ňou dennodenne žiť tak, aby ma to nezabilo.

Nebude to (vždy) také ľahké, drahá, ale už len poznanie, že ak kráčam svojou cestou podľa toho, ako to ja chcem a viem, aj keď som to nikdy nepoznala a nikto predo mnou takto nešiel, kompasom je, že sa cítim lepšie, ukotvenejšie a spokojnejšie sama vo vlastnom bytí. A niekedy musíme niečo opustiť, stratiť, zanechať, aby sa to mohlo udiať. Keď sa však obzrieš časom späť, zistíš, že tá obeta predtým bola omnoho väčšia ako tá, ktorú si si myslela, že nezvládneš urobiť práve teraz.

✨Pomáha otázka: Čo by si urobila, ak by si sa mala skutočne rada? Prípadne, ako by v tejto situácii zareagovala láska?

@PLAMIENOK

Priateľstvo je životný poklad. Prehlbuje a upevňuje sa zdieľaním toho, čo žijeme, prijímaním a ponúkaním pomoci. Dávame a dostávame zároveň.

PREDVÍDAJ
Dôveruj vzťahu s Tvojím priateľom a uvedom si túžbu pomôcť. Utrpenie Tvojho priateľa, ktoré vnímaš vyvoláva v Tvojom vnútri množstvo pocitov. Uvedom si, ako tieto pocity prichádzajú a odchádzajú. Uvedom si súvislosti medzi tým, čo prežívaš, čo je pred Tebou a čo Tvoj priateľ potrebuje. Nerozmýšľaj veľmi veľa. Pozorne priateľa počúvaj a ponúkni mu praktickú pomoc. Môžeš tiež priateľa pozvať na prechádzku alebo na kávu, odviezť ho, kam potrebuje, napísať mu zoznam na týždenný nákup, pomôcť mu s administratívou alebo robiť s ním to, čo má rád.

ZOSTAŇ
Akoby si bol veľký strom... Prinášajúci pohodlie, tieň a odpočinok. Neodíď, ale zostaň. Buď starostlivý/á a zdieľaj momenty života. Tvoj priateľ môže potrebovať aj chvíle samoty. Je však dôležité, aby vedel, že Ty si aj vtedy nablízku.

LIST PRIATEĽOVI
Napíš, ako Vaše priateľstvo obohatilo Tvoj život.

POČÚVAJ
Počúvať znamená viac, ako len počuť osobu, ktorá je vedľa Teba. Keď sa navzájom počúvame, sme v hlbokom vzájomnom kontakte. Počúvanie je stav bytia. Srdce, ktoré prijíma to, čo prichádza...

ZVUKY V PRÍRODE
5-minútová meditácia na zlepšenie schopnosti počúvať:
Nájdi si vonku pokojné miesto.
Pohodlne sa usaď.
Zatvor oči.
Dýchaj zhlboka a sústreď sa na zvuky, ktoré Ťa obklopujú.
Myšlienky, ktoré Ti prídu na myseľ, nechaj voľne plynúť a ďalej sa zameraj na zvuky okolo seba.

CHVÍĽA TICHA
Ticho môže byť liečivé. Keď v tichosti sedíme vedľa nášho priateľa, komunikujeme bez slov. Zdieľanie ticha môže byť nepríjemné a prinášať vnútorný nepokoj. Usilujme sa o spoluvytváranie tvorivého ticha, keď sa bolesť zo straty môže znovu premeniť na lásku.

TICHO - SPOJENIE S NAŠOU PODSTATOU
Ticho pomáha aj nášmu životu. Prináša inšpiráciu vyskúšať nové veci, naše vzťahy sa môžu prehĺbiť, jasne si uvedomujeme priority a zmysel života. Počas 30 minút sa naboso prechádzaj po tráve. Všimni si svoj dych, precíť pri chôdzi dotyky so zemou, pozoruj stromy, oblohu a oblaky...

SPOMÍNAJ
Po strate blízkej osoby prežívame prázdnotu. Usilujeme sa uchovať si hodnotu vzťahu cez spomienky, ktoré prichádzajú a odchádzajú, tečú ako voda v rieke. Spomienky Tvojho priateľa môžu byť zahlcujúce, uvedomuješ si, čo mu v živote chýba. Ale môžu prinášať aj pokoj a lásku a pomôcť mu vnímať hlboké tajomstvá života. Bez spomínania nedokážeme smútiť. Potrebujeme svedka, aby sa bolesť zo straty zmiernila. Tvoja prítomnosť je veľmi dôležitá.

BUĎ SÁM SEBOU
V časoch, keď sa obávame neistoty či našej zraniteľnosti, predstierame, že sme silní a všetko máme pod kontrolou. Strácame spontánnosť a autenticitu, ktoré sú pre nášho priateľa zdrojom podpory. Návšteva smútiaceho priateľa je príležitosťou prehĺbiť našu autenticitu a schopnosť byť sám sebou.

SMEJ SA
Možno Ťa prekvapí, že aj v období smútenia sa dokážeme smiať. Smiech sprevádza emočné uvoľnenie, zníženie napätia v tele a pocit vitality. Smiechom nezrádzame toho, koho sme stratili a milovali. Smiech je nákazlivý. Pomáha zmierniť bolesť, cítime v sebe živosť a radosť. Sprevádzanie priateľa, ktorý smúti, je dlhá cesta. Nevyhýbaj sa spontánnym prejavom smiechu, ale ani ich nevyhľadávaj. 

3-minútové cvičenie smiechu: Nájdi si tiché miesto a pohodlne sa usaď. Zavri oči, dýchaj zhlboka. Usmej sa a predstav si všetky láskavé a nežné časti Tvojho ja. Po chvíli sa začni smiať. Nechaj Tebou smiech plynúť. Skonči po 3 minútach a uvedom si zmenu svojej nálady ako aj zmeny v Tvojom tele. Cvičenie môžeš vyskúšať sám/sama, ale aj spolu s priateľmi.

MILUJ
Láska nás spája a dáva nám nezávislosť. Láska vytvára život. To, že sprevádzaš smútiaceho priateľa po strate blízkej osoby, vám môže obom pomôcť, aby ste sa stali schopnejšími prijímať a dávať lásku. Príprava na stretnutie, venovanie pozornosti všetkým detailom počas návštevy, počúvanie, chvíle ticha, zdieľanie spomienok a privítanie chvíľ smiechu, sú prejavy lásky. Zamysli sa, čo si dal/a a dostal/a. Cítiš vďačnosť za túto jedinečnú cestu?

UMENIE ŠTEDROSTI
Za čo si v živote vďačný/á?

Aby však takáto transformácia nastala, musíme ísť hlbšie, až k samotným koreňom našej bolesti a prežiť ju takú, aká je, bez obviňovania a sebaľútosti.

Pamätaj si, že táto bolesť tu nie je preto, aby si bol smutný… táto bolesť je tu len preto, aby si sa stal bdelým – pretože ľudia sa stávajú bdelými až vtedy, keď sa im šíp zabodne hlboko do srdca a zraní ich. Inak sa bdelými nestanú.

Keď je život jednoduchý, pohodlný, príjemný, kto by sa staral? Komu by sa chcelo byť bdelým? Keď mi však zomrie priateľ, je tu tá možnosť. Keď sa s Tebou rozíde milovaný človek – a ty si úplne sám uprostred temných nocí so všetkými nepriznanými strašiakmi. Tak veľmi si miloval a vložil do toho všetko, a zrazu, z ničoho nič, je preč.

Plakať vo svojej osamelosti je príležitosť, ktorá, keď ju využiješ, Ti môže pomôcť k uvedomeniu. Ten šíp bolí, môžeš ho však využiť.

Bolesť tu nie je preto, aby si bol zúfalý, je tu preto, aby Ťa zobudila. 

A keď si zobudený, bdelý, zúfalstvo zmizne!