Kategória: STÁLE SA UČÍME

Nemôžeš stratiť niekoho, kto ti naozaj patril.

Ak niekto odíde z tvojho života pre odsúdenie, nepochopenie, zradu či rozdielny postoj, pravdepodobne nikdy naozaj nekráčal po tvojom boku, iba to tak chvíľu vyzeralo.

Často sú to len strety myšlienok, očakávaní a nefunkčných programov, ktoré sa potrebovali ukázať, aby si cez ne prišiel/a bližšie k sebe.

Niektorí ľudia sú tak silno pripútaní k svojim názorom, pravdám a identitám, že si mýlia formu s podstatou.
A keď narušíš ich istotu, ideš z kola von.
Už pre nich nie si bezpečný/á.
A tak odchádzajú.

Ak ťa to ešte bolí, to je skvelá správa.
Je to znak, že sa uvoľňuje pripútanosť.
Že sa niečo staré rozpadá, aby sa mohlo objaviť to skutočné. V tebe.

Ak ti to už je jedno, vieš, že ešte mnohokrát budeš zrkadlom, ktoré iných vyruší.
A nie všetci to zvládnu.
Ale aj to je v poriadku.

Každý, kto ťa opustí, ti vlastne pomáha oslobodiť sa.
Od ľudí, názorov, predstáv aj podôb lásky, ktoré sú len zaprášenými kulisami.

Dokým ja zapredávam seba, aby mi ten druhý vyhovel, nie som skutočne vyrovnaná so svojím životom. Ešte manipulujem, vzpieram sa a neprijímam. Akonáhle bez strachu vyslovím, čo je prirodzené mne, a ten druhý to odmietne, tak to nikdy nebolo moje. To jeho nechávam jemu. To svoje si beriem a pokračujem s batôžkom v ceste.

Ak nič nie je isté, tak potom je všetko možné!🙌

~ A. Suchý – Nemoci z opuštěnosti

Pre niekoho najzraniteľnejšia túžba, pre mňa bežná každodennosť. Nedá sa mi nevidieť človeka v celej jeho podstate, v tých farebných zrniečkach, ktoré sú jeho esenciou. Nikam nejdem ani keď uvidím tmavé kusy, nebojím sa, bahno je totiž liečivé. Možno by sme mali prestať pred sebou utekať a skúsiť druhému podržať dvere, keď si práve zabudol svoj kľúč.

Nemusíme byť obdivovaní. Pochopení do posledného detailu. Ale byť 🌸zahliadnutí🌸 Skutočne videní. Tak, ako sme. Nie tak, ako sa snažíme pôsobiť.

Bez masiek.
Bez výkonu.
Bez očakávaní.
Bez domnienok.

Jednoducho BYŤ a cítiť, že niekto zostáva.

Že neuteká, keď zlyháš.
Nezatvorí sa, keď cíti tvoju bolesť.
Nedesí ho tvoja hĺbka, náladovosť, sila ani krehkosť.
Že neodchádza, keď práve nežiariš,
ale zostáva a nesie chvíľu svetlo aj za Teba.

Všetci chceme vedieť, že môžeme byť ľudskí. Nedokonalí. Zraniteľní.
A že práve v tej surovej podstate nás niekto objíme a povie:
„Ja som tu. Vidím ťa. A neopúšťam.“

Táto túžba nie je slabosť.
Nie je to potreba “závislosti” ani “nevedomia”.
Je to najprirodzenejšia časť nás.
Byť niekomu domovom a zrkadlom, ktoré vidí pravú krásu v nedokonalosti.

Všetko dokážeme sami. Uzdraviť sa, rozvíjať, žiť nádherne a z plných pľúc. Ale spojenie, ktoré nepreletí povrchom, je v dnešnom svete vzácne, keď vstúpi do nás a povie: „Vidím ťa. A nezľaknem sa.”

To je zázrak, ktorý nehľadáme v ideálnosti, ale v odvahe zostať.

Láska neprichádza zvonku, ale z Teba.
Z miesta, ktoré nepotrebuje povolenie ani potvrdenie. Keď miluješ niekoho iného, nenarábaš s energiou ako s niečím, čo Ti môže dôjsť. Len sa vtedy dotýkaš jej zdroja v sebe. Keď si zamilovaná do života, do seba, do bytia… vtedy si Láskou. A z tejto esencie sa dotýkaš všetkého.

Čím viac lásky žiješ, tým viac krásy z Teba vyžaruje.

To, čomu venuješ pozornosť, sa stáva tvojou realitou. Ak ju upriamiš na seba, vonkajší svet pomaly mizne a zostane len tvoja vlastná projekcia. Je to ako algoritmus na sociálnych sieťach, čím sa zaoberáš, to sa v tvojom živote násobí.

Bojazlivý človiečik hľadí stále von, upína sa na očakávania druhých a snaží sa zapadnúť do predstáv, ktoré mu boli vnuknuté. No akonáhle začneš viac vnímať svoju skutočnú podstatu, pochopíš, že sa nemusíš definovať cez pohľady iných. Meníš sa len v ich očiach, nie v tom, kým skutočne si. A práve toto uvedomenie ti dáva slobodu. Nemusíš sa snažiť vyhovieť každému, nemusíš sa neustále prispôsobovať vonkajším tlakom.

Každý z nás je formovaný okolnosťami, mnohokrát bolesťou. Nikto neprežil dokonalé detstvo, nikto nežil v úplne ideálnych podmienkach. Ale namiesto toho, aby sme hľadali vinníkov, sa môžeme pýtať: Čo ma utváralo? Čo zo mňa spravilo človeka, akým som dnes? Keď to pochopíš, prestaneš obviňovať svet, ľudí okolo či samého seba. Odpovede k tebe prídu samy, nie preto, aby si nakŕmil ego bažiace po informáciách, ale aby si pochopil, ako si vznikol ty. A práve od tohto bodu môžeš začať rásť.

Žiť svoju jedinečnosť neznamená dokazovať úspech druhým. Znamená to opustiť predstavu, že sme tu na to, aby sme napĺňali cudzie očakávania. Dovoliť si byť autentický a nechať odplávať všetko, čo nás zväzuje. Často sa na tejto ceste stretneme s odmietnutím, nepochopením či pocitom, že nezapadáme. Možno stratíme ľudí, na ktorých nám záležalo. No aj to je súčasťou procesu.

Byť verný sebe znamená prekonať strach z odmietnutia a dovoliť si naplno rozkvitnúť. Žiť naplno neznamená prispôsobovať sa, ale dôverovať svojmu vnútornému hlasu. Neuhýbať pred výzvami, ale ani sa neidentifikovať s rolou obete. Keď sa prestaneš držať predstáv o tom, kým by si mal byť, otvoríš sa životu takému, aký naozaj je.

A vtedy príde naplnenie. Nie ako niečo, o čo musíš bojovať, ale ako prirodzený dôsledok toho, že si dovolíš byť tým, kým skutočne si. Aj tak nikdy nenájdeš lepšiu verziu seba, len tú, ktorou naozaj si.

Dôveruj si. Nemusíš sa stále niekoho pýtať, kam ísť. Už vieš. Nemôžeš minúť!

Šla som narýchlo do obchodu. Mala som to celkom premyslené. Chcela som si kúpiť niečo zelené do caprese šalátu. Len doťuknúť pripravený recept. Pôvodne som hľadala mozzarellu, kúpila som balkánsky syr. Bude teda bulharský šalát či jak by sme ho nazvali. Prvé vybočenie.

Nič zelené nemali. Iba uhorky veľké a dlhé ako celá moja noha. Ostal tam len jediný baklažán a ešte bol aj zlacnený. Vôbec som netušila, čo s ním budem robiť. Ale bol tam pre mňa. Vybočenie číslo dva, totálna zmena, ani caprese, ani šalát, hodinky tikali rýchlejšie:)

Z vybočenia sa stal úplne nový smer. Nakoniec som si spravila úžasný zapekaný baklažán s paradajkami a balkánskym syrom, ktorý na povrchu tak lahodne chrumkal. Delikatesa. Ešte teraz mi tečú slinky.

Nie, neodišla som z obchodu s hlavou v smútku, že môj pôvodný plán nevyšiel ani som nešla hľadať to zelené ďalej. Nehnevala som sa, nebola som v strese ani nervózna. Nechala som sa očariť realitou a tá ma príjemne prekvapila tak, ako by mne nikdy nenapadlo. Bola ku mne láskavá, lebo som sa ňou nechala viesť. Realita je vždy láskavá, ale to uvidíte až časom:)