NÁVRAT DO TELA

Sled udalostí ma priviedol k tejto meditácii alebo okamžitému stlmeniu úzkosti, ktorú som realizovala priamo na sedení. Dokázala človeka upokojiť a preniesť do tela, vďaka čomu sa postupne rozpúšťalo zovretie. 

Stačí sa nechať viesť hlasom, úplne sa odovzdať procesu, nie je nutné všetko spĺňať a stíhať podľa mojich slov. Je možné, že to cez Vás len tak prejde bez toho, aby ste na konci vedeli, čo som hovorila:-) A o to ide. 

Je to vedené bez hudby s trochou vetríka v pozadí, úplne jednoduché a funkčné. Netreba Vám k tomu nič, len seba. Nech Vám to čo najlepšie poslúži.🙏🍀

Pokoj nie je štart. Skôr cieľ.

Je to niečo, čo príde až po tom, ako si zvládla prejsť supercelou.
Priestor, kde sa učíš znova dýchať.
A niekedy aj stáť. Pevne. Bez nutnosti zakaždým sa podopierať.

Dlho ťa láska bolela. Dráma sa striedala s pomýlenou vášňou a nepochopením.
Ale čím viac rozumieš sebe, tým menej potrebuješ potvrdenie niekde mimo.
Chceš ľahkosť. Rešpekt. Zdravú prítomnosť.
Nie prázdne rozptýlenie tvrdými skúškami ako v pevnosti Boyard, aby si bola “hodná” zlatých mincí.

Keď som napojená na svoju tvorivosť,
keď dávam svetu to, čo je vo mne prirodzene, necítim prázdno.
Dráma sa už u mňa nehrá, skôr lyrika.

Láskavosť a emočná veľkorysosť v partnerstve nie sú naivné.
Sú to vedomé rozhodnutia.
Pretože láska nie je len cit – je to postoj.

Keď si vyberieš človeka, ktorý je konzistentný, prítomný a úprimný, nevyberáš si len vzťah – vyberáš si svoj štandard, bezpečie pre svoje nervy. Vyberáš si život bez bordelu.

Milujúci vzťah sa skladá z rozhodnutí.
Z drobných činov, jemnosti, trpezlivosti.
Z toho, že si neubližujeme.
Že sa navzájom nepresviedčame.
Len sme. Spolu. Pravdivo.

Keď prejdeš peklom, pokoj nie je nuda.
Je to posvätný kľud bez podmienok.
Láska bez hluku a hier.

Niekedy sa k tomu dostávaš poslepiačky.
Cez pády a zlomenosť.
Až kým nepochopíš, kto si a čo pre seba znamenáš.
A vrátiš sa oblúkom do počiatku.
Rovnaká, ale uzdravená.
Pocítiš ten rozdiel.
Staneš sa nástrojom sily, ktorá miluje nezištne.

Skutočná láska nevodí za nos.
Neťahá k ilúziám.
Postaví ťa späť na nohy. Otvorene. Čisto.
A ty si len ďalej žiješ vo svojom príbehu sťa šťastné bytie.
V pokornom prijatí všetkého, čo má k Tebe namierené.

p.s.: Myslieť na dobro druhého znamená držať sa v komfortnej zóne. Niekedy to dobro je ukryté v prekonaní (seba)sabotujúceho správania a otvorení sa novému. Som za to, aby sme do toho šli.

#the #way #it #is

„My všichni úplně hluboko uvnitř nás chceme, aby nás někdo druhej zahlídnul tak, jak jsme… a zůstal. Neodešel.“

~ A. Suchý – Nemoci z opuštěnosti

Pre niekoho najzraniteľnejšia túžba, pre mňa bežná každodennosť. Nedá sa mi nevidieť človeka v celej jeho podstate, v tých farebných zrniečkach, ktoré sú jeho esenciou. Nikam nejdem ani keď uvidím tmavé kusy, nebojím sa, bahno je totiž liečivé. Možno by sme mali prestať pred sebou utekať a skúsiť druhému podržať dvere, keď si práve zabudol svoj kľúč.

Nemusíme byť obdivovaní. Pochopení do posledného detailu. Ale byť 🌸zahliadnutí🌸 Skutočne videní. Tak, ako sme. Nie tak, ako sa snažíme pôsobiť.

Bez masiek.
Bez výkonu.
Bez očakávaní.
Bez domnienok.

Jednoducho BYŤ a cítiť, že niekto zostáva.

Že neuteká, keď zlyháš.
Nezatvorí sa, keď cíti tvoju bolesť.
Nedesí ho tvoja hĺbka, náladovosť, sila ani krehkosť.
Že neodchádza, keď práve nežiariš,
ale zostáva a nesie chvíľu svetlo aj za Teba.

Všetci chceme vedieť, že môžeme byť ľudskí. Nedokonalí. Zraniteľní.
A že práve v tej surovej podstate nás niekto objíme a povie:
„Ja som tu. Vidím ťa. A neopúšťam.“

Táto túžba nie je slabosť.
Nie je to potreba “závislosti” ani “nevedomia”.
Je to najprirodzenejšia časť nás.
Byť niekomu domovom a zrkadlom, ktoré vidí pravú krásu v nedokonalosti.

Všetko dokážeme sami. Uzdraviť sa, rozvíjať, žiť nádherne a z plných pľúc. Ale spojenie, ktoré nepreletí povrchom, je v dnešnom svete vzácne, keď vstúpi do nás a povie: „Vidím ťa. A nezľaknem sa.”

To je zázrak, ktorý nehľadáme v ideálnosti, ale v odvahe zostať.

Láska neprichádza zvonku, ale z Teba.
Z miesta, ktoré nepotrebuje povolenie ani potvrdenie. Keď miluješ niekoho iného, nenarábaš s energiou ako s niečím, čo Ti môže dôjsť. Len sa vtedy dotýkaš jej zdroja v sebe. Keď si zamilovaná do života, do seba, do bytia… vtedy si Láskou. A z tejto esencie sa dotýkaš všetkého.

Čím viac lásky žiješ, tým viac krásy z Teba vyžaruje.