HODINA ANGLIČTINY
MELÓDIA ŽIVOTA
Vzájomne sa nevyberáme náhodne. Stretávame len tých, ktorí už existujú v našom podvedomí.
Vieš, čakal by si, že vyslovíš pár viet a otázky budú zodpovedané. Ale takto to nefunguje. Odpoveď, ktorá sa od Teba očakáva, nie je intelektuálna, nedá sa vysloviť, odpoveďou je celý tvoj život. Na otázky po zmysle tohto všetkého odpovedáš gestom, ktorým ponúkneš pomocnú ruku. Odpovedáš úsilím v štúdiu, zodpovednosťou v práci, starostlivou činnosťou. Odpoveďou na zmysel života je to, ako život prežiješ. Odpoveďou je melódia, ktorú si na varhany svojho života celú dobu hral.
Až tú melódiu začujem, možno mi bude ľúto, že celú dobu znela len Pec nám spadla, Prší, prší a iné odrhovačky. Stále dookola to isté. Len preto, že to bolo pohodlné, len preto, že noty ku mne prišli od druhých…
Všetko, čo k životu potrebujem, je moja duša. Tou počujem a vidím pravdu. Niekedy strach neustúpi a budeme to musieť urobiť za jeho doprovodu.
Môj život, chvíľka je, sekunda pominuteľná, ktorá mi uniká a mizne ako sen. Na lásku k tebe mi, jak iste vieš, ostáva len dnešný deň.
Aká je teraz moja melódia? Podľa koho nôt hrám?
BLÍZKOSŤ MA NEMRZÍ
Nie som tým, čo sa mi stalo. Som tým, čím sa rozhodnem stať.
Bez blízkosti nie je úprimnosť, bez úprimnosti nie je blízkosť. Bez blízkosti by sme neprežili svoje prvé mesiace života. Citeľná blízkosť matky určuje našu schopnosť tvoriť vzťahy v dospelosti. Ak nebola blízkosť matky dostačujúca, vznikol deficit, ten dospievaním nevymizol, práve naopak, prehĺbil sa. Zhmotnil sa do chladu a zabraňuje nám oddať sa druhému, priblížiť sa aj keď by sme veľmi chceli. Radšej uprednostňujeme povrchné spojenia, len aby sme si udržali svoj nezraňujúci odstup.
Funguje to však opačne. Čím väčší odstup, tým ťažšie vzťahy. Resp. žiadne. Otvorenie sa neznamená, že všetko bude perfektné a dokonalé, ale bude to živé a skutočné. Len pulzujúci vzťah prináša rast a naplnenie. Hybnou silou života je láska. A tá nechce byť fejk. Stále je čas a priestor sa blízkosti priučiť. V dospelosti o našich vzťahoch nerozhodujú naše matky, zranenia, minulosť. Rozhodujeme o nich my sami.
Nie zraniteľnosť, s ktorou sa otvárame vo svojej nahote druhému, nám ubližuje, ale strach z intímneho spojenia, neochota byť si blízko. Pritom len blízkosť dokáže nastoliť rovnováhu a položiť základy plnohodnotného bytia. Tvoriť vzťahy len naoko vyčerpáva. Je to ako jesť dobré jedlo cez sklenený výklad.
Pozvime do svojho života blízkosť a s ňou všetko. Aj to dobré, aj zlé. Aj to pekné i to menej. Odhaľ sa. Ukáž. Vyslov. Pripusti. Naše vzťahy sú také, nakoľko si pustíme seba k telu. Keď máme so sebou ambivalentný vzťah, nemôžeme chcieť lásku druhého. Ako sa vnímam, cítim, tak sa približujem k tebe, ak sa nevnímam a necítim, tak len stojím na mieste alebo sa od teba vzďaľujem.
Strach a zranenia nám nedovoľujú žiť plnohodnotné spojenia. Svojím zranením a neochotou to zmeniť však v dospelosti ubližujem ďalej, a tým podporujem reťazec nabaľujúcich sa negatív vo vzťahu s druhými. Dá sa to zmeniť. Úprimnosťou k sebe.
Hodnota spojení je ukrytá v pozornosti a záujme o prežívanie druhého. Žiť plné vzťahy je možné a v dnešnej spoločnosti viac než žiaduce.
Všetci sem prichádzame tancovať svoj vlastný tanec. Ak sa mám niečo naučiť, ukáž mi ten svoj.
#tanec #uprimnost #blizkost #laska #terapia
Nádej❤️
