Minule mi klientka povedala, žeby som mala hrať v divadle. Tam sa strieda smiech i plač a je prirodzené ich podľa scenára prežívať. Celý náš život je divadlo, tak ho prežívaj tiež, ale neber úplne vážne💃🏼
Keď sa vžijem do role, dokážem odohrať celú emocionálnu škálu problému, ktorú klient rieši, a tým sa odhalí všetko skryté a podvedomé. Býva to terapeuticky katarzný zážitok. Hlavnú úlohu tu hrajú bežné ľudské útrapy, avšak v strede deja prichádza otočka, a to, čo sa javilo ako strašné a neprekonateľné, mení sa na jasný smiech cez slzy.
Ak sa človek vyrovná s plynutím života podľa scenára, ktorý sa skrze neho odohráva, tak už potom ani upírske ságy nie sú prekážkou. Nakoniec ich nemá už čo prijímať a živiť a prirodzene vymiznú. Emócia sa udeje, lebo telo si pamätá, ale v mysli to už nie je spojené s ničím konkrétnym, takže sa cyklus (cirkus) nerozbehne a len sa nechá ten pocit voľne prejsť systémom. Veľmi očistné a uľavujúce.
Nič ťa nemôže uraziť a dotknúť sa ťa, keď s tým máš v sebe uzavretý vnútorný mier. Aj keď sú to podľa mysle veľké katastrofy. Dokým mňa to trápi, ja nad tým premýšľam, mňa to sužuje, dovtedy sa mi to bude ukazovať. Čo sa ma dotýka, mi vždy budú druhí hrať, aby som to prepustila a netrápila sa tým, lebo to nie je v mojej moci ovplyvniť. Tým dávam slobodu im aj sebe. To vie veľa vecí zmeniť.
Pohľad na vec z nadhľadu dokáže priniesť smiech, uvoľnenie aj pobavenie vo všetkej úcte k problémom, ktoré riešite. Proste to vie byť aj dosť dobrá sranda. Na začiatku katastrofa, na konci omnoho väčšia pohoda a zadosťučinenie. Programy mysle nemajú proti humoru žiadnu šancu:)