Včera som plakala, dnes sa smejem🌞 Normálny život.

Nie je dôležité to, či to bude tak alebo onak. Dosaď si svoju situáciu. Každý príbeh je jedinečný a prístup k danej veci dokáže veľa zmeniť aj keď samotný dej sa odohráva “nepriaznivo”. Najlepšie je nemať žiadny prístup a dovoliť si nevedieť. Bungee jumping bez lana.

Keď tam nie je ten pocit, ako by to malo byť a ako to chcem ja a keď sa opustí strach z toho celého bububu, tak sa to napokon môže udiať úplne mimo naučených konceptov mysle. A napriek tomu to bude fungovať. Pretože to neriadim a už vôbec nie obmedzeným vnímaním mysle, ktorá sa stále niečoho bojí a niečo sa jej nepáči a podľa toho ťa núti konať. 

Nie sú len dve konečné možnosti, ktoré dookola predhadzuje tvoja hlava. Možností je nekonečno a žiadna z nich ma nedesí. Ani jedna možnosť nemá prednosť. Je to jedno, ako to bude. V tom je ten kľúč. Nechať to byť/žiť a zároveň nič neodmietať. Neexistuje iná cesta, ako tá z bytia, existencie, absolútna. Takže sa nikdy nie je čoho báť aj keď sa bojíš, pretože sa nič v skutočnosti nedeje😁 Nemáš tu čo pokaziť. 

A tak si teraz zaspievame, lalalalalaaa💃🏼

Žiť bez úsilia nie je koniec príbehu. Ale je to koniec drámy.

Pretože koleso sansáry sa roztáča vždy len potrebami neukojenej mysle. Keď niečo robíš, máš pocit, že žiješ. Ale je to presne naopak. Už pre TO nič nerobím a deje sa najviac🐛

Štiavnica mi poskytla priestor spočinúť v precite. Sediac hodiny na terasách mestských domov, z ničoho nič precitnúť až sa slzy vyderú na povrch, a nemať žiadnu potrebu ani otázky. Možno je to tým Sládkovičom, možno striebrozlatom opradenou históriou, ale jedno je isté. Genius loci ťa vtiahne aj s topánkami a ukáže ti pýchu i pád kedysi významného mesta, čo paralelne súvisí s pobytom v ľudskom tele. Raz hore, raz dole, ale stále z nadhľadu a pokorne k danému okamihu. Lebo on tu je, ty tu si, ale vzápätí už nie.

Život je dobroprajný, keď ho nedržíš pod krkom a len tak si s ním pinkáš loptičku o stenu.

👣ťap ťap ťap ťap, ideme ďalej, kam nás to v krajine zázrakov zavedie… Nebojsa😉

*pesnička od kapely Brusnice s názvom Nedeľa

*Štiavnica z nadhľadu/moja životná perspektíva

Tepláková súprava, emóciu swajpni doľava👈

Emócie sú orientačný systém, ktorý nám hovorí, čo sa v nás a okolo nás práve deje. Nedajú sa vypnúť, to je dobré vedieť, a až náš postoj k nim privádza psychiku k vyčerpaniu, zahlteniu a úzkosti. Preto nie je nutné každú emóciu riešiť, hodnotiť alebo podľa nej konať. Ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, všetko je skúsenosť a tá má v našom živote svoje miesto. Emócie prídu a zase odídu. To sa nedá prehliadnuť. Nedefinujú nás, akým sme človekom, to by bolo príliš úzkoprsé.

Napríklad v týchto tepláčikoch vytiahnutých až k rebrám sa cítim ako v bavlnke, ale to sa môže rýchlo zmeniť, pretože v lese číha blato. Nebudem ich však zatvárať v skrini len preto, že sú biele a vidno na nich každé moje zakopnutie. Ich význam a hodnota pre mňa ležia úplne v niečom inom. Pohodlnosť má prednosť. Cítiť sa doma vo svojich emóciách, aj keď sú náročné, je dobrá cesta. Nerobiť z nich strašiaka ani sa zbytočne neupínať k ich posolstvám. Kľudne sa jeden deň zašpiniť a zajtra ich vytiahnuť z práčky ako nové;) Neškatuľkovať a neporovnávať sa, každý prežitok vymodeluje presne to, čo potrebuješ. Takže kľudík🫠

Terapeut vie byť aj dobrý detektív🧐

Vášnivo sa zaryť do spleti nejasností. Odhaliť klamlivé prevleky a strhnúť zavádzajúce masky ako Scooby-Doo v každej svojej epizóde. Všimnúť si obohrané manipulatívne prešľapy a nájsť spojitosti tam, kde ich bežne nevidieť.

Pomôcť zorientovať sa v chaose, do ktorého páchateľ lapil svoju obeť, je výzvou aj odmenou zároveň. Vyvetrať priestor, pospájať nitky, vyniesť pravdu na svetlo sveta. Nie vždy je to prijaté hneď, ale časom sa vždy ukáže, že vyslobodenie malo svoj zmysel. Strach Ťa napokon vyvedie z toho pekla von, keď ho prijmeš a dovolíš mu odhaliť to, čo odmietaš vidieť.

To všetko sa stane, keď sme pripravení nenechať sa vovádzať do omylu tam, kde nás už nič priaznivé nečaká. Keď trpíme, chradneme, plačeme, nespíme a trápime sa, vždy sa ukáže možnosť, ale vyžaduje si aj odvahu. Opustiť staré, nefunkčné a boľavé, uveriť zmene k lepšiemu.

Terapia nie je egotrip. Je to služba s veľkým S. Postavená na tom, že využívate samých seba a svoju vzťahovosť v prospech druhého.

Podľa výskumov sú tí lepší terapeuti verbálne nadpriemerne zdatní a majú zmysel pre humor:

➡️ častejšie používanie humoru (vrátane jemne sarkastického) silno koreluje s lepšou efektivitou terapie — z pohľadu klienta aj terapeuta (Panichelli et al., 2018)

➡️ priateľský sarkazmus či irónia zlepšujú vzťah medzi terapeutom a klientom a predpovedajú pozitívne výsledky terapie (Brooks et al., 2023)

➡️ schopnosť terapeuta používať vhodné verbálne stratégie (kladie otázky, parafrázuje, zhrňuje) silno súvisí so vznikom a udržaním terapeutického vzťahu (Del Giacco et al., 2020)

➡️ vyššia verbálna plynulosť je silný prediktor kvalitnej terapeutickej aliancie a pozitívneho výsledku terapie (Bate & Tsakas, 2022)

➡️ jazykové vzorce v reči terapeuta spoľahlivo korelujú so silnejším prepojením (Goldberg & Flemotomos, 2020)

Terapia je vlastne taká vzťahová odhaľovačka.
A tieto výskumy celkom smečujú z mojej strany ihriska:)
Byť terapeutkou tak, aby ste to mali správne dochutené, dokázali to stráviť a uvideli niečo nové, je mojou záľubou.
Osvietenie prichádza už len ako bonus😘