Vo svete posadnutom majstrovstvom a dokonalosťou je tichou rebéliou prijať umenie byť tak akurát. Nie je to o tom vzdať sa alebo uspokojiť sa s priemernosťou, ale skôr o hľadaní rovnováhy v živote, ktorý nevyžaduje dokonalosť vo všetkom. Byť všedný znamená prijať nedokonalosť ako prirodzený stav bytia, umožniť si objavovať, užívať a existovať bez drvivého tlaku neustále vynikať.
Byť večne plávajúcou loďkou znamená, že nemusíte obetovať šírku záujmov pre hĺbku v jednej oblasti. Môžete sa venovať rôznym zručnostiam, učiť sa nové koníčky a skúmať rôznorodé záujmy bez očakávania, že v nich musíte excelovať.
Som taký objaviteľ. Nie som najtalentovanejší, najúspešnejší ani najpozoruhodnejší človek na tomto svete. Existujem v tichom strednom pásme, kde očakávania nie sú ani príliš vysoké, ani príliš nízke. Moje úspechy sú skromné a moje chyby, hoci nie výnimočné, sú mnohé. Napriek tomu je v tomto mieste určitý komfort, pokoj v uvedomení si, že na to, aby som mala hodnotu, nemusím mať nadprirodzené schopnosti. Môžem nájsť spokojnosť v jednoduchých rutinách každodenného života, v malých víťazstvách a prehrách, ktoré ma nedefinujú, ale formujú. Žiť jednoducho oslobodzuje od tlaku na dokonalosť. Aj každodennosť má svoju dôstojnosť.
Vo svete, ktorý oslavuje extrémy, je tichá sila v prijatí stredu. Byť obyčajný neznamená byť neviditeľný alebo nezúčastnený, znamená to byť súčasťou celku, prežívať život bez potreby uznania. Nemusím žiť pre ocenenia ani sa naháňať za najvyššími vrcholmi, aby som sa cítila naplnená. Vnímam radosť v obyčajnosti, v tom, že do sveta prispievam svojím vlastným spôsobom. Život bez fanfár nie je zlyhaním; vo svojej podstate je o autentickom prežívaní bez potreby vynikať alebo neustále sa snažiť o viac. A možno práve v prijatí tejto pravdy som našla svoju vlastnú verziu úspechu.
Práca zostáva stále rovnaká… milovať sa navzájom a zmierniť utrpenie čo najviac.
