EMÓCIE SÚ AKO PRDÍKY

Toto ma úprimne rozosmialo😁 A smiať sa je zdravé, rovnako tak prdieť. Skvelý odľahčený spôsob, ako znázorniť a pochopiť emócie. Je to niečo, s čím sa každý z nás dokáže stotožniť.

Tento úžasný obrázok prináša dôležité posolstvo: pripomína nám, aby sme svoje emócie prijímali bez súdenia či hanby, aj keď sú niekedy chaotické, nepríjemné alebo ohromujúce. Je to silná pripomienka, že všetky pocity sú normálnou súčasťou ľudskej skúsenosti. Prijatie emócií, aj keď “smrdia,” nám pomáha rásť, liečiť sa a nadviazať autentickejšie spojenie so sebou samými aj s ostatnými.

Pondelok je na vyprdenie ideálny, ale pamätajte na postup. Tichých zabijakov si nechajte pod perinku a nenechajte si vyvaliť bok💨

ODVAHA MILOVAŤ TRIEZVO

Musíš byť nahý a prázdny, aby som sa mohla priblížiť. Všetko v tebe a z teba zomrie tak kruto, až budeš prahnúť po znovuzrodení.

Podmienil si lásku. Chváliš a miluješ to, čo spĺňa tvoje predstavy a naplní očakávania. Chceš ohňostroj, ale sám ponúkaš prskavku. Je to opakujúci sa proces, v sparnom lete trblietajúca sa projekcia, slastná ilúzia imaginárnych slov i mätúcich kriviek môjho tela, hra s jazykom, ktorým ti pomaly kreslím polmesiačiky na šedú kôru mozgovú, aby čo? Zružovela?

Milovať predstavu je ako utopiť vzkriesenie v porne. Raketa s presne cielenou intenzitou vystrelí vzhůru k lepším zajtrajškom, ale zrúti sa pár sekúnd po štarte. Sklamanie.

Ako skutočne by si dokázal mať rád, keby si sa nebičoval nenaplnenými potrebami a jednoducho otvoril svoje srdce? Neresuscitoval minulosť, tým ju len znásilňuješ a nič nové, iné, svieže, nemá chuť k tebe prísť. Máš na viac, než len cúvať. Nie je to o schopnosti či kondícii, je to otázka dovolenia si. Prevziať zodpovednosť za konanie, ktoré si zvolíš.

Samotná motivácia k činom a voľbám roztáča tvoje koleso opakujúcich sa situácií a vracajú sa ti rovnaké pocity, ľudia, deje, ako bumerang. Čin zo strachu opäť generuje len strach a vystaví ťa tej istej konfrontácii ako už toľkokrát predtým. Nie je lepšie to konečne urobiť úprimne? Karma predsa vracia príležitosť pre pravdu. Tak tú možnosť využi.

Byť bdelý vo svojich voľbách a každú pred jej zahájením podrobiť krátkej introspekcii prináša uistenie, že sa znova nezamotáš do osídiel strachu. Budúcnosť si tvoríš teraz. Svojimi rozhodnutiami. Všetko sa ti potom zhmotní na striebornom podnose a zatancuje strastiplný čardáš alebo veľkorysú polku.

Bez výhovoriek a slobodne sa oddať koncu prináša hlbokú úctu k prežitému príbehu. Pár totálnych chvíľ voľného pádu do prázdna ťa nakoniec podrží pri živote dlhšie ako mŕtve prešľapovanie na mieste. Ak sa nechceš opito potácať vo svojej nekonečnej slučke, tak skoč a uvidíš.

Pokiaľ kompletne a s rešpektom ukončím celý cyklus životnosti vecí, vzťahov aj situácií, už sa do nich viac nemusím ponárať. Vďaka tomu si teraz môžem vystavať nový začiatok. Na pevnejších základoch.

#mala #velka #dievca #zena

DOBROTOU SA STÁVAME HODNÍ LÁSKY

Opíšem ten pocit. Aj keď po prebudení zo sna zvanom život sa všetky pocity, tvary, farby, zvuky, emócie rozplynú. A ostane len naplňujúca prázdnota. Toto si tu uchovám.

Dobro. Dobrodenie. František. Dobrota. Prirodzená láskavosť. Nekonečné blaho. Úcta bez hraníc. Bezpodmienečný súcit. Každodenná radosť. To sú esencie dobra. 

Žiadne ale, lebo, preto, nedá sa, neviem, nechcem, nebudem. Všetko hladké ako čerstvo vybrúsený čerešňový stôl do kuchyne. Mohla som po ňom dlaňou prejsť tisíckrát a vyhladiť si tak drobné záhyby a zranenia spôsobené ostrými hranami minulosti. Nikdy nezavrčal.

Stretla som ho na moste. Na prechode medzi dvoma svetmi. Tým starým, bolestivým, temným, prispatým ja a novým, neobmedzeným, radostným, osvetleným celou slnečnou sústavou. Dobrota ma odzbrojila. Tak silno ma objala až som medzi lopatkami cítila jej prerážajúcu nevtieravú silu. Voňala levanduľovo. Takže zároveň upokojila rozvibrované srdce, aby nevyskočilo z hrude rovno do Váhu.

Dobrotivosť sa prejavuje rôzne. Podľa situácie a toho, ako ste na tom. Nedá sa užiť si ju bez toho, aby ste sami pochopili, aká je vzácna. To ju potom len potľapkáte po pleci a idete o dům dál. Vtedy je opomenutá a stráca svoj zmysel. Ach. Naozaj si ju všimneme až keď nám už dlhodobo horí pri riti a my už nemáme v zásobe žiadne záplaty, ktorými by sme si tie obhorené diery zakryli.

Niekedy na seba berie podobu človeka. Muža či ženy. Je to však permanentný stav. Bod. Nemá šírku ani výšku, nerozpína sa. Len je. Perpetuum mobile bytia.

 Dobrota je všetko a nič. Láska, radosť, úsmev, naplnenie, pokora, vďačnosť, pohladenie, nesúdi, neurčuje, neprikazuje, neničí. Vyzdvihuje srdce a vynáša ho na piedestál, aby sme ho nestratili z dohľadu, keď vlna pominuteľnosti odplaví to, čo nie je trvalé. Aby sme sa vedeli vrátiť v DOBRE domov.

Chcem si uctiť dobrotu, ktorá ma oslovila. Nezištne. Dokážem ju oceniť a vnímať len vďaka tomu, že ju sama v sebe ďalej pestujem a konečne ju vidím srdcom. Vracia sa ako bumerang. A dokáže ma rozcitlivieť slzami pravej lásky.

Ďakujem nesmierne.

#dobro #dobrota #dobrotivost #dobrodenie

UŽ NEMÁM PRIANIA

Nie preto, žeby som zo všetkých svojich želaní vytriezvela, aj keď z mnohých áno, ale preto, lebo prianiam prisudzujeme vyššiu hodnotu, zmysel, vážnosť, dávame im privilégium, a tým podkopávame hodnotu každodennosti.

Čo ak by všetko v našom živote bolo rovnako dôležité? Čo ak by všetko, čo sa nám deje, boli splnené priania? 

Týmto spôsobom zmizne bremeno dosahovania nami zadaných mét, napĺňania predstáv, veľkolepých očakávaní, pocitu, že niekde inde je tráva zelenšia a obloha blankytnejšia. A tým nemyslím vzdať sa rôznorodých radostí a vystupovania z komfortnej zóny, ale brať to ako súčasť života, ako jeho plynutie, ktorému neprihadzujeme žiadne pozitívne alebo negatívne body podľa toho, ako to máme zadelené vo svojich mysliach alebo podľa toho, ako sme to videli u druhých.

Môže sa nám stať, že rokmi od svojich prianí upustíme, zmenia sa okolnosti, postoje, naše vnímanie, a potom prichádza strach, že sme nevďační. Toto sme si vtedy želali a ono to teraz prišlo, ale ja to už nechcem, nemôžem prijať. Ak to odmietnem, čo ak sa mi už nikdy nič nesplní? Žiť s takýmto pocitom je veľkou slučkou okolo krku. Veď si to chcela, tak čo teraz špekuluješ? Prianie sa stáva nočnou morou.

Stačí však zmeniť uhol pohľadu. 

Nemusíme mať žiadne priania, ak všetko v našom živote bude splneným prianím bez rozdielu. Hodnota vecí, ľudí a situácií je stále rovnaká, len my robíme odchýlky. Nemôže to byť inak, všetko je vzájomne prepojené a jedno je len iným prejavom druhého, ale pritom je to to isté:) Ako diamant, ktorý si otáčate medzi prstami a z každej strany sa leskne trochu inak. 

Týmto prístupom zo života zmizne lipnutie na čomkoľvek alebo komkoľvek. Ostane len číra radosť. Z toho, keď sa niečo podarí, keď to vyjde, keď sa stretneme, ale nebude to determinovať náš osud a nebude to splnené prianie, ale život taký, aký je. V celej jeho nahote a bez akýchkoľvek konotácií. O to viac nám bude chutiť. O to viac sa stane naplnenejším.

Práve opustením rôznych prianí začíname konečne žiť naplno. Potom (nám) bude všetko Jedno. A s tým prichádza uvoľnenie zovretia, opustenie prehnaných nárokov a potreby spovedania sa zo svojich zlyhaní. Ostáva len čisté plynutie a sloboda prežívania bez vnútorného kritika. 

Ak nám je dobre vo vlastnej koži, v tom, kto sme, čo nás robí živými a svojimi, tak potom už žiadne priania nepotrebujeme. Splnilo sa to najväčšie. Sme konečne sami sebou. A pravdiví.