Kategória: ŽIVOT

Spomeň si na moment, z ktorého sa obviňuješ. Tá chvíľa, ktorá ťa pri spomienke bolí alebo vyvoláva pocit viny. A teraz sa úprimne zamysli: Mohla si sa vtedy zachovať inak? Šlo to? Pretože keby to šlo, predsa by si si vybrala tú lepšiu verziu, nie? Vtip je v tom, že to inak nešlo. Reakcia tela vyvstala skôr, než padlo rozhodnutie mysle.

Voľba nie je priamo daná, ale vždy sa volí to, čo je v nastavení systému človeka v ten daný okamih jediné možné. A “ja” nie je to, čo tú voľbu vykoná. Len myseľ by to rada kontrolovala. Ale už vie, že to nejde. Kradne si energiu z tejto chvíle stále znova a prehodnocuje. Bez odporu príbeh len plynie. Bez pomoci, zásahu, sám od seba. Vždy, jak má.

Ja vždy prichádza až po prežitku. Neprežíva priamo, len dodatočne pomenúva, interpretuje a vytvára príbeh o tom, čo už bolo precítené. Nikdy nie je samotným zdrojom tvorenia, ale len komentátorom deja, ktorý sa už odohral.

Preto skutočné tvorenie nevzniká zo slov ani z mentálnych predstáv. Myseľ môže plánovať, vizualizovať či manifestovať, no život sa neodvíja podľa predstáv iluzórneho „ja“, ktoré verí, že z pozície oddelenosti musí všetko riadiť a ovplyvňovať.

Život sa prejavuje sám zo seba. Skrze samotné Bytie. To je jediným skutočným tvorcom. Nepotrebuje návody, stratégie ani myseľ, ktorá sa snaží pochopiť, ako má život fungovať. Bytie jednoducho je. A práve z neho všetko spontánne vzniká.

A potom sa odhalí, že život nepotrebuje neustále zásahy. Že sa deje sám.

To, čo sa kedysi ukazovalo ako problém, sa môže objavovať aj naďalej. Rozdiel je v tom, že už nie je potrebné sa toho chytať, robiť z toho osobnú drámu a bojovať s tým. Sloboda je oveľa obyčajnejšia, než si predstavuješ. Program sa hrá, ale ty už naň nenaskakuješ. Ani ťa už veľmi nezaujíma:D

Koľko energie si za život minula snahou zmeniť niečo, čo sa aj tak odohrávalo samo? Koľko síl si vložila do snahy mať všetko pod kontrolou, byť lepšia, duchovnejšia, dokonalejšia, prijateľnejšia? Porátaj to🧐

Možno si si myslela, že keď to celé raz prejde a ty to prekukneš, prídu už len príjemné pocity, pokoj a harmónia. Že zmizne strach, hnev, smútok alebo choroba.

Lenže život sa vôbec nemusí zmeniť.

Telo ďalej prežíva svoje programy. Prichádzajú ľahké aj náročné dni. Objavujú sa emócie, myšlienky, radosť i sklamanie. Niekedy je slnečno, inokedy riadne prší.

Mení sa však niečo podstatnejšie.

Postupne mizne ten, kto si myslel, že to všetko musí riadiť, opravovať a zachraňovať. Ten, kto neustále hodnotil realitu a bojoval s tým, čo je. Ten, kto veril, že šťastie príde až vtedy, keď sa život začne odohrávať a druhí správať podľa jeho predstáv.

Po spadnutí opony sa ukáže, že to, čo si celý čas hľadala, nikdy nebolo mimo teba. Že nič nechýbalo. Že aj uprostred obyčajného dňa, uprostred smiechu, únavy, bolesti či potešenia, je prítomné niečo nemenné. Niečo, čo nepotrebuje byť dosiahnuté a čo sa ani nikdy nestratilo. Bolo to tu vždy. Je to úplne iná forma vnímania reality a asi sa to ani nedá dať do slov:) Zbytočne.

Je to spokojnosť na všetkých úrovniach bytia, ale nie dokonalosť vnímaná ľudským okom. Proste to je. A ja som tým;)

Život je očarujúcim tancom protikladov. Neexistuje žiadny cieľ, nie je potrebné sa za niečím neustále hnať ani nonstop naťahovať ruky po lepšej budúcnosti. Život sa deje práve teraz, v tomto okamihu a nie inokedy. Všetko, čo prináša, je plodom, darom a niekedy aj bolesťou, ktorá prebúdza a oslobodzuje. Keď nepotrebuješ nič navyše získať, nemáš ani čo stratiť. Byť na správnom pobreží a vidieť, ktoré lode naozaj patria do tvojho prístavu⛵️

Obyčajné zmierenie sa s tým, ako život plynie a čo prežívam, je najväčším požehnaním. Prebudenie nie je o tom niečo dosiahnuť, ale je o ukončení snahy neustále niečo niekam tlačiť, meniť alebo dosahovať. Jednoduchá prirodzenosť, v ktorej sa radosť môže objavovať ako vedľajší efekt toho, keď telo prestáva byť v napätí a myseľ v kontrole. Ale rovnako tak sa môže objaviť akákoľvek myšlienka či emócia, prejav osobnosti, len už s nimi myseľ nie je v konflikte.

Nič podstatné neuniká, pretože si tam, kde sa život skutočne odohráva: TU. Na východe sme vždy “tu”, aj keď niekoho voláme z opačného konca: Poď tu! I keď ja som tu a ty si tam, stále “poď tu” predsa😄 Všetko, po čom túžiš, je ukryté v tomto okamihu. Vždy prítomné. Vždy dostupné. Vždy celistvé. Cieľom je žiť svoju formu tak, že sa pod povrchom objaví vlastná prirodzenosť, ktorá už nepotrebuje ilúzie, aby zostala živá.

Magické chvíle nevymiznú, život zmierením nezovšednie, len sa magickým stane všetko bez rozdielu. A to je potom hitparáda. Zamilovať sa do (ne)všednej reality🍀

Ja by som sa tiež ani o deň nevrátila späť. Dozrievanie spolu so životom ma baví a ukazuje mi, že takto je to ono. Aj keď občas mrak zakryje slnko, ale slnko si už nemyslí, že je tým mrakom🌞