Kategória: SAMOTA

Nie som len jedna vec. Dokonca nie sme ani len tri:D Aj keby ma svet tak rád zadefinoval.

V definíciách sa ľahko pohybuje, naučíš sa ich a máš pocit, že už to ovládaš a nemôže ťa viac nič prekvapiť.
Omyl.
Nemám len jednu podobu.
Nedá sa ma uzavrieť do jedného slova, jednej vlastnosti ani jednej roly.

Či chceš jemnú alebo pevnú?
Tichú alebo divokú?
Otvorenú či tajomnú?
Nikdy to nezahrám tak, ako si predstavuješ.
Sú chvíle, keď sa priamo dotýkam bolesti, aj chvíle, keď sa smejem úplne bez dôvodu.

Nie som správna ani chybná.
Ani silná, ani slabá.
Ani lepšia, ani horšia.

To všetko sa premieňa, pohybuje, objavuje a zase mizne.
Ako počasie v týchto dňoch.
Až pod tým všetkým ostáva to pravé. Nemenné.
Nekonečná energia prejavujúca sa skrze mňa, ktorá nepotrebuje definíciu.

S telom aj bez slov.
V nádychu aj výdychu.
V príbehu aj mimo neho.

Len pulzujúci život, ktorý sa na chvíľu stal týmto človekom. Touto ženou.
Energia, ktorá sa hýbe, cíti, miluje, padá, vstáva a stále je. Furt.

Tak ma neškatuľkuj, ale nechaj premieňať sa pod vplyvom svetla ako diamant💚

Nezamilovali sme sa do vzhľadu alebo osobnosti druhého, ale do pocitu, ktorý v nás prebudil.

Čo je to za pocit? Odkiaľ sa vzal?

Naše vzťahové potreby majú korene na začiatku nášho životného príbehu.
Vznikali v čase, keď sme sa učili, čo znamená blízkosť, bezpečie a láska.
Keď sme prvýkrát zažili, aké to je byť videní – alebo naopak prehliadaní.

Husté ticho je také plné, že sa v ňom všetko sladko rozpúšťa.
Aj myseľ.
Nik ju nezastavuje.
Nik ju nevolá.
Nič nemusí.
Má plné právo byť tu.
Len viac nevyskakuje.
Už nepotrebuje pútať pozornosť.
Sama sa ňou stala.
Splynula s okamihom a vôbec neprotestovala.
Nezostalo nič. Len božské ticho. A čistý stôl.

Teraz je to presne takto.
Takto sa to objavuje, v tejto podobe.

Len to vnímaj.
Nech sa zažíva čokoľvek.

Nepripútanosť k tomu, čo sa deje.
Láskavý nezáujem k tomu, čo sa deje.

A vtedy sa aj nepríjemné emócie začnú vnímať inak. Bez boja, odporu, potreby ich meniť, lebo sú nepohodlné.

Ľudská myseľ sa väčšinu času rada zdržiava vo fantázii,
v tom, čo sa práve nedeje.
A práve návrat k tomu, čo je, prináša zmierenie.