Kategória: ZNOVUZRODENIE

A zmenu máme chemicky zakódovanú v tele.
Jedinou konštantou v chemickej reakcii je zmena. Nepredvídateľnosť. Našou prácou nie je sa vyhnúť prekvapeniu. To je mimo našu moc. Takže nám ostáva jediné. Poddať sa tomu. Musíme sa zmieriť s nevyhnutnosťou zmien. V sebe samých i našej situácii.

Alebo ako vravím ja: hrám s rozdanými kartami a tvárim sa, že presne také som chcela:) Aj keď si pri hre vyberieš Čierneho Petra, neostane Ti iné, len zahrať to s chladnou hlavou. Ďalšie kolo môže skončiť úplne inak. Časom prídeme na to, že Čierny Peter má svoj zmysel v našom príbehu a netreba sa mu brániť. Tak je to vždy, až ďalšia strana knihy ukáže prečo.

Vždy hovorím ÁNO prítomnému okamihu, pretože je márne vytvárať vnútorný odpor voči tomu, čo už je. Je to zbytočné stavať sa proti samotnému životu, ktorý sa deje len tu a teraz. Nie je žiadna minulosť ani budúcnosť. Odovzdaj sa tomu, čo je, povedz životu „áno“ – a uvidíš, ako zrazu začne pre Teba a nie proti Tebe pracovať.

Prítomný okamih nie je niekoľkohodinové obdivovanie motýľov na lúke, ale je to súhlas so všetkým, čo sa deje, v tom aktuálnom čase, teraz, tak, ako to je, bez potreby meniť to. Keď si zažiješ ten súhlas, tak už sa Ti potom nechce nesúhlasiť. Lebo sa Ti nechce viac bojovať s veternými mlynmi. A o tom to je, tam Ťa to volá. Odovzdať sa tomu. Čím viac budeš tomu vzdorovať, tým to bude horšie. Ako muška, ktorú splachuješ do záchoda. Uvoľni sa v tom a prejdi tým potrubím s väčšou ľahkosťou. Čo iné Ti ostáva?

Všetko, čo sa Ti deje, je iba možnosť v tom dni, nemusí byť zapríčinená. Toto sa mi deje preto, lebo… Jednoducho sa to deje. To je možná potencionalita v Tvojom príbehu daná. Jedna z kapitol alebo podkapitol, keď chceš:) No, a tam potom prichádza tá úľava a kľud. Lebo Ti je vlastne všetko už jedno. Nie v odpore, ako rezignácia, ale v odovzdaní, ako oslobodzujúce uvoľnenie. Prijatie. Nech sa deje, čo sa chce;) Aj to dobré, aj to zlé. Ja to viac nehodnotím. Nechce sa mi.

Tým som sa dostala do bodu, že ten život si môžem užiť, vychutnať, byť kým chcem, v akomkoľvek prevedení, lebo všetko už je napísané a môj príbeh len odžívam postupne. Keby si už teraz videl/a svoj koniec, ver mi, žeby si sa týmito taľafatkami nezaoberal/a. Je to dobré, ako to je, je to Tvoja storka. Hraj s kartami, ktoré máš. Aký význam života by bol v tom, keby sme mali všetci všetko rovnako nalinkované? Život je rozmanitý naschvál. Baví ho to takto.

Ty si Boh/Bohyňa tohto príbehu. Cez Teba je tento svet tvorený, tak, ako ho vnímaš, taký je. Skrze Teba je svet žitý. Keď zavrieš oči, skončí aj on.

Niekedy si myslíme, že vieme, čo chceme, ale iba sa otáčame chrbtom k tomu, čo nechceme. Je jedno, ako veľmi sa bránime, život nám aj tak dodá presne to, čo potrebujeme. A nám neostane nič iné, iba prijať všetko, čo prináša. A až vtedy sa môžu začať diať zmeny. Ale to nám je už väčšinou jedno.

Niekedy to najväčšie dobrodružstvo začne tou najmenej očakávanou udalosťou.
Náhodným stretnutím s niekým neznámym.
Pocitom bezmoci, keď sa milovaný človek začne postupne odcudzovať.
Zamrznutím alebo naopak zahltením.
Na onú cestu sa nikdy nevydáme zámerne.
Už to tak je.
Nakoniec nám ale vyjaví pravdy, ktorým sme zúfalo potrebovali čeliť.

Zo všetkého sa dá odraziť alebo ponoriť ešte hlbšie. Obe polohy sú dôležité. Na dne sa však po dlhšom čase nedá nadýchnuť a dych potrebujeme k tomu, aby sme prežili. Rozhodnutie je vždy v Tvojich rukách.

Toxický vzťah Ťa učí sebaúcte.
Problémoví ľudia Ťa naučia dávať si hranice.
Stres Ťa naučí prispôsobiť sa.
Úzkosť zase konať.
Strata Ti pripomenie hodnotu, ktorú si nevidel/a.
Zlé prostredie Ťa naučí vážiť si samého seba.
Pohnutý zdravotný stav Ťa učí starať sa o seba lepšie.
Neúspech Ťa naučí vzdať sa a potom to skúsiť znova. Vstať a oprášiť si kolená.

Vždy som pri svojich vzostupoch a pádoch bola sama. A tak viem, že človek to naozaj všetko dokáže a zvládne sám. Aj padnúť, aj sa zdvihnúť. Samozrejme, niekto potrebuje viac motivácie zvonku, niekto viac zvnútra, niekto si pomáha okolím, iný si potrebné informácie dohľadá sám. Ale všetkých nás spája jedno: prejsť tým musíme aj tak sami. So súcitom a pochopením samým k sebe.

Je potrebné do tej rieky vojsť, nielen si ju obzerať a rozhodovať sa mimo nej. Či áno a či nie. Až v nej pochopím, či je to pre mňa a kam ma to vedie. Prejsť okom búrky, tam sa učím svojmu umeniu.

Táto kniha je celá o Tebe. Nezabúdaj na to.

#kapitola #tvojho #ja

Cez deň nám svieti slnko, aby sme v tom mali jasno a cítili jeho silu v sebe. Večer nám svietia hviezdy, aby sme sa schladili a nestratili vo svojich snoch:)