A potom sa odhalí, že život nepotrebuje neustále zásahy. Že sa deje sám.
To, čo sa kedysi ukazovalo ako problém, sa môže objavovať aj naďalej. Rozdiel je v tom, že už nie je potrebné sa toho chytať, robiť z toho osobnú drámu a bojovať s tým. Sloboda je oveľa obyčajnejšia, než si predstavuješ. Program sa hrá, ale ty už naň nenaskakuješ. Ani ťa už veľmi nezaujíma:D
Koľko energie si za život minula snahou zmeniť niečo, čo sa aj tak odohrávalo samo? Koľko síl si vložila do snahy mať všetko pod kontrolou, byť lepšia, duchovnejšia, dokonalejšia, prijateľnejšia? Porátaj to🧐
Možno si si myslela, že keď to celé raz prejde a ty to prekukneš, prídu už len príjemné pocity, pokoj a harmónia. Že zmizne strach, hnev, smútok alebo choroba.
Lenže život sa vôbec nemusí zmeniť.
Telo ďalej prežíva svoje programy. Prichádzajú ľahké aj náročné dni. Objavujú sa emócie, myšlienky, radosť i sklamanie. Niekedy je slnečno, inokedy riadne prší.
Mení sa však niečo podstatnejšie.
Postupne mizne ten, kto si myslel, že to všetko musí riadiť, opravovať a zachraňovať. Ten, kto neustále hodnotil realitu a bojoval s tým, čo je. Ten, kto veril, že šťastie príde až vtedy, keď sa život začne odohrávať a druhí správať podľa jeho predstáv.
Po spadnutí opony sa ukáže, že to, čo si celý čas hľadala, nikdy nebolo mimo teba. Že nič nechýbalo. Že aj uprostred obyčajného dňa, uprostred smiechu, únavy, bolesti či potešenia, je prítomné niečo nemenné. Niečo, čo nepotrebuje byť dosiahnuté a čo sa ani nikdy nestratilo. Bolo to tu vždy. Je to úplne iná forma vnímania reality a asi sa to ani nedá dať do slov:) Zbytočne.
Je to spokojnosť na všetkých úrovniach bytia, ale nie dokonalosť vnímaná ľudským okom. Proste to je. A ja som tým;)