Kategória: ŽIVOT

Život v rytme vodnej hladiny. Kde žblnk, tam žblnk. Oslobodenie je ako zamilovať sa do ničoho. Keď sa s tebou baví ticho, nie je potrebné nič počuť ani zapisovať si. Necháš sa uniesť zlodejom času. Do krajiny zázrakov, trebárs. Čo ti (ne)patrí, nemôžeš stratiť. Nemá ti ČO ujsť. Tak sa netráp viac, čo s tým. 

Nespokojnosť nás učí oslobodiť sa od potreby vedieť, ktorá verzia je tá pravá. Pravdou je, že nie je žiadna jediná správna odpoveď na situáciu, ktorou sa trápiš. A v skutočnosti nevieš nič. Nie v oblasti faktov, tie máš zmáknuté, ale na mimozmyslovej úrovni. V neuchopiteľne bublajúcom dianí pod povrchom.

Vysvetlenie je len potrava pre myseľ, hra so slovami, snaha niečo pomenovať a mať to pod kontrolou. Na jednej strane je zdravé prebudiť sa z ilúzie a prestať veriť rozprávkam. Na druhej je zbytočné čakať na definitívne uspokojenie, na pocit, že je všetko vyriešené, že celá bytosť je konečne pokojná a hotová. Ďalšia úloha splnená:)

Nič nie je hotové. Život sa deje sám.
A je úľavou dovoliť mu diať sa tak, ako chce.

Aj zmätok patrí k tomu.
Nie je chybou v systéme.
Je súčasťou vnímania.
Len nie je taký príjemný ako zdanlivý poriadok, ktorý si myslíš, že raz nastane.

A tak si dnes s láskou povedz… no a čo.

Život aj bez slov presne vie, čo má robiť. Stačí v nemom úžase sledovať, ako sa dej života odvíja sám, ako dopredu o tom nič neviem a každý raz to môže byť úplne iné, nové, svieže, nezafarbené starými programami o tom, ako by to malo prebiehať. Za ničím nebežíš, nikam sa netlačíš, nič si nevynucuješ. A vôbec to nie je nuda ani žiadna strata. Bez dokonalého príbehu je to zrazu jednoduchšie. Proste si navždy povolíš gombíček na gatiach. 

Keď opadnú ego hry, ohňostroj vyhasne. Prichádza ticho. A vyrovnanie. Už netreba niečo hrať, niekam sa tlačiť, nikoho presviedčať. To vyšperkované ja, ktoré sa snažilo zapáčiť a získať istotu, si môže dať šlofíka a nič sa nestane. Život sa najpravdivejšie deje mimo tlaku a podmienok.

Je tu obyčajný deň. Ďalší v nekonečnom rade dní, ktorým v skutočnosti nič nechýba. Nie je čo dobiehať. Nič si nezameškala. Žiadny krok nie je nesprávny a žiadne rozhodnutie nie je zlé. Veľa z toho sa aj tak deje mimo tvojej kontroly, to už si dávno zistila. Tak prirodzene ako nádych a výdych, vyprázdňovanie čriev, striedanie dňa a noci. Dar života je vždy presne tam, kde práve si. Nič viac neexistuje.

Čím viac si dovoľuješ LÁSKAvosť, ktorou už si, tým menej priestoru má to, čo s ňou neladí. Nedeje sa to nasilu. Len uvedomením. Niektoré skúsenosti sa postupne prestanú objavovať, pretože už s nimi nerezonuješ. A život sa začne zjednodušovať. Pre teba. Aj pre ľudí okolo.

To, čo sa zdalo byť cieľom niekde vo fiktívnej budúcnosti, je v skutočnosti všetko, čo je tu práve teraz. To, po čom túžiš, sa už odohráva. Bytie nie je niekde inde. Za rohom. Na Marse. V Lemúrii. Je presne tým, čo sa deje – v tejto sekunde, v tomto dychu, v tomto okamihu. Tak môžeš trochu uvoľniť plecia, zjemniť pohľad a dovoliť si byť. Aj tak sa ide ďalej. A život si vždy nájde cestu.

Zavri teraz oči a spomaľ krok
aj keď je nový rok,
ale všetko ešte oddychuje.
Nič netreba pochopiť.
Nič netreba meniť.
Ani seba, ani svet.

Všimni si svoj dych.
Len ako fakt, ktorý sa deje.
Rovnako ako myšlienky.
Rovnako ako pocity.

Nechaj všetko byť presne také, aké to je.
Aj pokoj.
Aj nepokoj.

Nie si tým, čo sa mení.
Si tým, v čom sa zmena objavuje.
Tichým priestorom, ktorý nič neposudzuje.

Na chvíľu odlož príbehy o sebe.
O tom, čo by malo byť inak.
O tom, kam by si mal ísť.

Nie je kam.
Už si tu.

A v tomto obyčajnom tu (tururu🪇)
je jemnosť,
úľava,
a láska, ktoré ťa držia
pri živote
bez námahy.

Tak len dýchaj a nepočítaj dni.