Každý nádych je zároveň výdych. Všetko sú to len momenty. Aj tie pre osobu naplnené a radostné, aj tie menej. Tu v kúpeľoch je to zaujímavé sledovať, rôzne príbehy, osudy, typy ľudí, a ja s nimi len tak plyniem, podľa rytmu pováh, ktoré sa skrze nás premieľajú. Každý na mňa istým spôsobom reaguje, niekto sa prihovorí a chce niečo zdieľať, inokedy sa pýtam ja, lebo stratená pri večeri:) Nevadí mi baviť sa s ľuďmi aj keď chcem byť sama. Neprekáža mi byť s druhými a zároveň potichu. Je to len chvíľka pozornosti, o pár minút už bude inde až úplne zmizne.
Skromný pán pri stole po ťažkej operácii mi doniesol ukázať fotky z Chorvátska a ja som pookriala. Až teraz v 70 začína nový život. Taká obyčajnosť, ale pre neho vzácnosť. Prejavuje mi obrovskú úctu, skutočný gentleman. Vždy mi máva cez pol jedálne, čo väčšinou robím ja:D Aj vďaka nemu viem, že všetko je o uhle pohľadu a životnej fáze, v ktorej sa nachádzaš, nebudeš v nej navždy. Život sa deje v rovnováhe, žiadny extrém nie je dlhodobo udržateľný.
Sestra, čo mi prvýkrát pichala plynovú injekciu, je taká prostoreká, že som po pár sekundách zase východňarka jak bič, a či ja som tá alebo ona, neviem, v každom okamihu niekto som a potom zase nie som, či je toto ten život, či to oni vedia, či to viem ja, bohvie, neostáva iné len to pozorovať a keď sa podarí, aj žiť, a byť človek, potom chvíľu len bezbrehé vedomie, keď k tomu dôjde, a zase človek, a potom sa rozplynúť v nekonečno:) Vraj na Vychodze nič nie je, a to je dobre, lebo kde nič nie je, tam môže byť všetko🤗
*Keď budete niekedy v kúpeľoch, dajte si cvičenie v bazéne. Je to ako zábavný telocvik so spolužiakmi po 30 rokoch, ale nikto sa už nehanbí ani nevyhovára, že nemôže cvičiť✌️ Čím viac len som, tým je pre mňa neviditeľné omnoho viac viditeľným.
