Kategória: S KOŽOU NA TRH

Vášnivo sa zaryť do spleti nejasností. Odhaliť klamlivé prevleky a strhnúť zavádzajúce masky ako Scooby-Doo v každej svojej epizóde. Všimnúť si obohrané manipulatívne prešľapy a nájsť spojitosti tam, kde ich bežne nevidieť.

Pomôcť zorientovať sa v chaose, do ktorého páchateľ lapil svoju obeť, je výzvou aj odmenou zároveň. Vyvetrať priestor, pospájať nitky, vyniesť pravdu na svetlo sveta. Nie vždy je to prijaté hneď, ale časom sa vždy ukáže, že vyslobodenie malo svoj zmysel. Strach Ťa napokon vyvedie z toho pekla von, keď ho prijmeš a dovolíš mu odhaliť to, čo odmietaš vidieť.

To všetko sa stane, keď sme pripravení nenechať sa vovádzať do omylu tam, kde nás už nič priaznivé nečaká. Keď trpíme, chradneme, plačeme, nespíme a trápime sa, vždy sa ukáže možnosť, ale vyžaduje si aj odvahu. Opustiť staré, nefunkčné a boľavé, uveriť zmene k lepšiemu.

Terapia nie je egotrip. Je to služba s veľkým S. Postavená na tom, že využívate samých seba a svoju vzťahovosť v prospech druhého.

Podľa výskumov sú tí lepší terapeuti verbálne nadpriemerne zdatní a majú zmysel pre humor:

➡️ častejšie používanie humoru (vrátane jemne sarkastického) silno koreluje s lepšou efektivitou terapie — z pohľadu klienta aj terapeuta (Panichelli et al., 2018)

➡️ priateľský sarkazmus či irónia zlepšujú vzťah medzi terapeutom a klientom a predpovedajú pozitívne výsledky terapie (Brooks et al., 2023)

➡️ schopnosť terapeuta používať vhodné verbálne stratégie (kladie otázky, parafrázuje, zhrňuje) silno súvisí so vznikom a udržaním terapeutického vzťahu (Del Giacco et al., 2020)

➡️ vyššia verbálna plynulosť je silný prediktor kvalitnej terapeutickej aliancie a pozitívneho výsledku terapie (Bate & Tsakas, 2022)

➡️ jazykové vzorce v reči terapeuta spoľahlivo korelujú so silnejším prepojením (Goldberg & Flemotomos, 2020)

Terapia je vlastne taká vzťahová odhaľovačka.
A tieto výskumy celkom smečujú z mojej strany ihriska:)
Byť terapeutkou tak, aby ste to mali správne dochutené, dokázali to stráviť a uvideli niečo nové, je mojou záľubou.
Osvietenie prichádza už len ako bonus😘

Ja sama som dôkazom, že život miluje paradox.
Som spojenie protikladov, kombinácia, ktorá by podľa príručky nemala fungovať. A predsa funguje dokonale.
Aj z temných, zložitých, protichodných a čudne zmiešaných ingrediencií môže vzniknúť niečo jedinečné.
Niečo žiarivé. Hodné života.
Občas je to veľký trapas, ale tie ja milujem.
Sú korením života a ladia atmosféru z upätosti do plynulosti. Navyše magnet na trapasy vždy odhalí naškrobenú fasádu veľavážených jedincov😉

Proste sa to stane a nedá sa pred tým ujsť: diera na tričku, jedna rozpadnutá topánka, špinavé nechty, príliš osobné zdieľanie, afektovaný prejav, záchvat smiechu, prehnané dojatie, nekontrolovaná radosť💃🏼

Dobrou správou je, že trápna žena má svoje čaro. Je veselá, neškodná a krásne márna. Lenže… ona je aj hlboká. Pod tou trápnosťou sa skrýva inteligencia, intuícia a odvaha byť skutočná.

Archetypálna os je zhnitá, tak si naprav korunku:
🫟Môžeš byť príliš a zároveň úplne dosť.
🎨Trochu hlučná, ale nesmierne brilantná.
🎗️Môžeš hovoriť ako dlaždič a mať cit pre jazyk.
🎭Môžeš byť hysterická aj dôstojná.
🎪Mladá a pritom najmúdrejšia v miestnosti.

Tvoje expresívne prežívanie neuberá z tvojho intelektu.
Ani z dôstojnosti tvojich argumentov.
Si stokrát zaujímavejšia než predsudky, ktoré o tebe ľudia nosia v hlave.
Lebo byť expresívna, živá a neuhladená, neznamená byť hlúpa. Autentickosť nie je diagnóza. Je to superpower. Ak mám učiť ľudí prijať svoju ľudskosť, musím začať tou svojou.

Takže áno. Si trápna.
Ale aj odvážna, vtipná, citlivá, a hlavne skutočná.
Nemusíš hrať divadlo. Sama si ním.
Nie si povinná nikomu nič dokazovať.
Môžeš byť presne takto odmaskovaná.
A život cez TEBA aj tak nádherne znie🪉

Mal byť prvým mužom jej života.
Tým, ktorý ju uistí, že je pre neho všetkým.
No nebol. A ona to po zvyšok života cíti ako odmietnutie, ktoré sa z času na čas ozve v každom vzťahu, v každej neistote, v zimomriavkach pri neodoslanej správe.

Prejavy komplexu neprítomného otca sú:
• absencia pocitu vlastnej hodnoty
• idealizácia mužov
• závislosť na prejavoch záujmu

Pred rokmi som si konečne povedala: „Prestaň toľko premýšľať, prestaň si vytvárať príbehy a vezmi si späť svoju energiu!“

Vtedy som pochopila, že som uviazla v starom vzorci z nenaplneného vzťahu s otcom.
Snažila som sa pochopiť správanie tých, ktorí pre mňa nevedeli byť prítomní.
Pravdou je, že takých ľudí nikdy nepochopíš, lebo to nedovolia.
A čím viac sa o to snažíš, tým viac sa topíš.

Analyzujeme, aby sme získali kontrolu.
Aby sme pochopili odmietnutie, aby sme mu dali význam a dôvod.
Lenže tým ho držíme pri živote.
A seba zasekávame v minulosti.

Miesto „charizmy“ a „prečo Ferko stále nič“ by sme si mali viac všímať psychickú zrelosť a emočnú inteligenciu.
Nie pretože je to teraz v móde, ale ako základ dôstojných vzťahov. Začať však musíme od seba.

Neoslabuj sa zbytočne analyzovaním niekoho, komu za zmenu nestojíš.
Aby vzťah fungoval, city musia byť vzájomné a pripravenosť obojstranná. Nedá sa utiahnuť celý Titanic vlastnou váhou.

Uvidieť, že druhý nie je v takom bode života, aby dokázal dať do vzťahu všetko, je boľavé, ale ak túto realitu neprijmeš, dávaš druhej osobe obrovskú moc nad svojím životom.

Nemusíš odísť pri prvom náznaku emocionálnej nedostupnosti.
Chcem, aby si prehovorila.
Aby si bola odvážna, dovolila si byť zraniteľná a mala tie nepríjemné, no potrebné rozhovory o tom, čo potrebuješ, kde stojíš ty a kde stojí on.

Otvorený rozhovor ukáže pravú tvár vzťahu a buď sa rozpadne, alebo spojazdní.
V každom prípade ťa oslobodí.
Šetrí prebdené noci, úzkosti z domýšľania a nikam nevedúce interpretácie 🔮keby bolo keby🎈

Aj ja som pár takýchto rozhovorov absolvovala. I keď sme neostali žiť šťastne až do smrti, odovzdali sme si vzácne uvedomenie, že úprimnosť je forma lásky.
Môžeme sa navzájom posunúť aj nezištne.
Stačí len prehovoriť.
Hovorme pravdu o tom, ako chceme žiť.
A pamätajme – už sme veľkí.
Zvládneme aj odmietnutie.

Bežne máme tendenciu emóciám sa vyhýbať. Rovnako ako studenej sprche (po ktorej sa však cítime znovuzrodení). Sú nám nepríjemné, nepraktické a vraj „nepatričné“. Tak nejako sme boli celý život vedení k tomu, že silné emócie sú problém. Niečo, čo treba vyriešiť, potlačiť, transformovať alebo ideálne sa ich úplne zbaviť.

Naši rodičia či starí rodičia sa s emóciami veľmi nepárali. Nehovorilo sa o nich, neprejavovali sa. Považovali sa za znak slabosti či nižšej inteligencie. A tak ich radšej dusili pred svetom aj pred sebou samými.

My sme už o čosi ďalej. Učíme sa emócie cítiť. Priznať ich, pomenovať, lokalizovať v tele. Spájať ich s fyzickými príznakmi, priznať si, že nás niečo bolí a nebáť sa to povedať nahlas.

Ale tým to nekončí.

Ďalší krok je prestať sa s emóciami stotožňovať. Neznamená to ignorovať ich. Znamená to uvedomiť si, že nie všetko, čo cítiš, patrí skutočne tebe.

Niektoré emócie sú tak silné, že už na prvý dotyk cítiš, že nie sú tvoje. A často ani nie sú. Nesieš si ich ako batožinu z generácií pred tebou. Si možno prvý, kto tú vlnu nepohodlia a bolesti nepohltí, ale vedome ňou prejde. Necháš ju prejsť telom. Uvoľniť sa. Rozplynúť.

A práve v tom spočíva sloboda.

Keď prestaneš bojovať, keď sa staneš pozorovateľom namiesto hlavného herca, začne sa niečo meniť. Emócie ostanú, veď je s nimi sranda, ale prežívanie sa upokojí. Prestane byť ovládané starými vzorcami. Nervový systém si začne vydychovať.

A zrazu cítiš, že všetko je presne také, aké má byť.

Myslenie už netlačí dopredu. Tvoje neoblomné JA, ktoré vždy všetko riešilo, komentovalo, kontrolovalo, sa akoby trochu stiahne. Zrazu tu nie si ty vs. zložitý svet. Zostane len priestor. A v ňom sa dejú veci. Bez potreby ich meniť, opravovať, hodnotiť.

Nie že by myseľ úplne zmizla, občas ti stále podsunie nejaký nostalgický filter alebo rodinný komentár. Ale už to nie si ty. Už sa s tým nepotrebuješ stotožniť.

A to je nový rozmer života.
Nie ezoterický ani príliš komplikovaný.
Skôr jednoduchý, tichý, ale o to pravdivejší.

Veci sa dejú.
Ty ich vnímaš.
Ale zrazu – inak.
A pritom si tie emócie vychutnávaš bez stotožňovania sa s nimi🥰