Mrzí ma, že sa Ti stalo niečo nepríjemné, bolestivé, ťaživé. Aj mne sa to stalo a viem, čo prežívaš. Posttraumatický stav vyzerá ako rozbitá váza. Predstav si, že jedného dňa náhodne zhodíš z podstavca cennú vázu. Čo budeš robiť? Budeš sa pokúšať zlepiť ju dohromady, aby bola zase ako predtým? Zmetieš črepy a vyhodíš ich do odpadu, pretože váza je rovnako stratená? Alebo zoberieš tie krásne sfarbené kúsky a pokúsiš sa z nich vytvoriť niečo nové, napríklad originálnu pestrú mozaiku?
Keď nás stretne nešťastie, máme často pocit, že určitá naša časť, náš pohľad na svet, naše vzťahy, naše sebapoňatie boli rozbité. Tí, ktorí sa snažia svoj život poskladať do pôvodného stavu, zostávajú roztrieštení a zraniteľní. Ale tí, ktorí rozbitie prijmú a postavia svoj život nanovo, sa stanú odolnejšími a otvorenejšími novým spôsobom života.
Tieto zmeny nemusia nutne znamenať, že sa človek zbaví spomienok alebo smútku, ktorý v ňom spomienky na traumatickú udalosť vyvolávajú, ale že je svoj život schopný žiť vo svetle toho, čo zažil, zmysluplnejšie.
Po zažití traumatickej skúsenosti ľudia často uvádzajú tri oblasti, v ktorých došlo k rozvoju.
- Dochádza k zlepšeniu ich vzťahov. Napríklad opisujú, že si oveľa viac vážia svojich priateľov a rodinu. Zvyšuje sa miera súcitu s ostatnými a majú väčšiu potrebu blízkych vzťahov.
- Menia svoj pohľad na seba. Napríklad sa rozvíja ich múdrosť, sila osobnosti a vďačnosť, čo pravdepodobne ide ruka v ruke s väčšou akceptáciou vlastnej zraniteľnosti a uvedomením si svojich limitov.
- Uvádzajú zmeny vo svojej životnej filozofii. Napríklad žijú viac v prítomnosti, oceňujú každý začatý deň a prehodnocujú to, čo je v živote naozaj dôležité. Stávajú sa menej materialistickými a viac schopnými užívať si život.
Po traume je typické neustále vracanie sa k udalosti, prichádzajú vtieravé myšlienky či opätovné premýšľanie v duchu keby bolo keby. Hoci nutkavé premietanie, ktoré odborne psychológovia nazývajú ruminácia, je obvykle vnímané ako čosi patologické, ukazuje sa, že je dôležité pre proces uzdravenia a podporuje následný posttraumatický rozvoj.
„Posttraumatický rozvoj príde, ak si sami dáme povolenie byť človekom, ak si dovolíme prežívať celú škálu svojich emócií. To nastáva, ak interpretujeme alebo reintepretujeme udalosť a hľadáme, aktívne hľadáme zmysel v tom, čo sa nám prihodilo. Príde, keď zdieľame naše skúsenosti, keď sa otvoríme, skôr než keď sa zatvoríme,“ hovorí známy pozitívny psychológ Tal Ben Sharah.
Život meniaca je sociálna podpora a treba si ju dopriať. Je dôležité, keď máš niekoho nablízku, o koho sa môžeš oprieť a kto ti tiež v pravú chvíľu povie, že je čas pohnúť sa ďalej. Najväčším poznaním sa potom stáva fakt, že nič nie je trvalé. Viem, že čo môžem riešiť, tak riešim, čo nemôžem, tak púšťam.
Rozhodnutie druhého ma už viac neohrozuje. To je vyliečenie.
#trauma
