Práve tie veci, ktoré nás na našich blízkych frustrujú, sú často prepojené s ich najväčšími silnými stránkami. Akú slabosť máš, ktorá v sebe skrýva nečakanú silu?
Tu sú moje príklady: Empatia – Preberanie problémov druhých na seba, Trpezlivosť – Pasivita a nerozhodnosť, Kreativita – Chaotickosť a nesústredenosť, Priamosť – Necitlivosť a tvrdosť, Schopnosť pracovať pod tlakom – Preťažovanie a vyhorenie, Samostatnosť – Neochota prijímať pomoc, Odvaha – Impulzívnosť, Láskavosť – Naivita a rozvláčnosť.
No contact (žiadny kontakt) nie je len nástroj na ujasnenie situácie, ale aj na poodstúpenie a získanie nadhľadu, čo sa to sakra deje:) Keď sme v komplikovanom vzťahu alebo kontakte, často sme chytení v cykle, ktorý v pravidelných intervaloch vyplavuje dopamín tým, že prepojenie nie je stále a kontakt s druhou osobou prebieha akoby za odmenu. Funguje to rovnako ako závislosť. Táto závislosť nám však neprináša úľavu, iba väčší strach, neistotu a zovretie.
No contact preto nie je trest, ani snaha zabudnúť na druhú stranu, ale riešenie, ktoré nám pomáha uzdraviť sa. Je to služba sebe samému a zároveň liečivý proces, ktorý prospieva obom zúčastneným a dáva šancu vytvoriť si priestor, v ktorom sa môžeme spojiť sami so sebou, objaviť pravdu a pozrieť sa na situáciu bez rušivých emócií či vzorcov správania.
Nemusíme ho vnímať ako nutnosť či povinnosť. Skôr ako príležitosť. Potenciál na zmenu. No contact je akt rešpektu nielen k druhému človeku a samému sebe, ale aj k samotnej situácii, ktorá pravdepodobne vznikla v dôsledku nestretnutia sa v predstavách a cieľoch.
Áno, je jednoduché chápať jeho nevyhnutnosť vo vyhrotených prípadoch, ale keď sa no contact zavedie v pokoji, môže mať ešte hlbší účinok. Pomáha nám vidieť veci také, aké naozaj sú. A to, čo prinesie, ukáže až čas.
Ak je pre vás no contact ešte stále utrpením, znamená to, že niektoré veci vo vás zostali otvorené a ešte sa budú riešiť. No keď sa stane prirodzeným dôsledkom, keď už v jeho prítomnosti necítite výrazné emócie, vtedy viete, že ste vyliečení.
Úzkostní ľudia často fantazírujú o partnerovi, romantizujú si ho a pripisujú mu kvality, ktoré možno vôbec nemá. V konečnom dôsledku zisťujú, že partner je úplne iný, než si vysnívali. Naopak, ľudia s vyhýbavou vzťahovou väzbou bývajú paradoxne priťahovaní k nejednoznačnosti, ich záujem rastie tam, kde nevedia, na čom sú. Dynamika mačka a myš.
Akonáhle sa však ilúzia rozpadne, scenár je často rovnaký. Úzkostný plače, vyhýbavý uteká. No contact je cesta, ako sa z tohto cyklu oslobodiť. Ako uzavrieť staré vzorce a prestať riešiť, čo nefunguje. Na konci tohto procesu je pokoj. A ten naozaj stojí za to.
Vo svete posadnutom majstrovstvom a dokonalosťou je tichou rebéliou prijať umenie byť tak akurát. Nie je to o tom vzdať sa alebo uspokojiť sa s priemernosťou, ale skôr o hľadaní rovnováhy v živote, ktorý nevyžaduje dokonalosť vo všetkom. Byť všedný znamená prijať nedokonalosť ako prirodzený stav bytia, umožniť si objavovať, užívať a existovať bez drvivého tlaku neustále vynikať.
Byť večne plávajúcou loďkou znamená, že nemusíte obetovať šírku záujmov pre hĺbku v jednej oblasti. Môžete sa venovať rôznym zručnostiam, učiť sa nové koníčky a skúmať rôznorodé záujmy bez očakávania, že v nich musíte excelovať.
Som taký objaviteľ. Nie som najtalentovanejší, najúspešnejší ani najpozoruhodnejší človek na tomto svete. Existujem v tichom strednom pásme, kde očakávania nie sú ani príliš vysoké, ani príliš nízke. Moje úspechy sú skromné a moje chyby, hoci nie výnimočné, sú mnohé. Napriek tomu je v tomto mieste určitý komfort, pokoj v uvedomení si, že na to, aby som mala hodnotu, nemusím mať nadprirodzené schopnosti. Môžem nájsť spokojnosť v jednoduchých rutinách každodenného života, v malých víťazstvách a prehrách, ktoré ma nedefinujú, ale formujú. Žiť jednoducho oslobodzuje od tlaku na dokonalosť. Aj každodennosť má svoju dôstojnosť.
Vo svete, ktorý oslavuje extrémy, je tichá sila v prijatí stredu. Byť obyčajný neznamená byť neviditeľný alebo nezúčastnený, znamená to byť súčasťou celku, prežívať život bez potreby uznania. Nemusím žiť pre ocenenia ani sa naháňať za najvyššími vrcholmi, aby som sa cítila naplnená. Vnímam radosť v obyčajnosti, v tom, že do sveta prispievam svojím vlastným spôsobom. Život bez fanfár nie je zlyhaním; vo svojej podstate je o autentickom prežívaní bez potreby vynikať alebo neustále sa snažiť o viac. A možno práve v prijatí tejto pravdy som našla svoju vlastnú verziu úspechu.
Práca zostáva stále rovnaká… milovať sa navzájom a zmierniť utrpenie čo najviac.
