Jung vo svojej Červenej knihe hovorí:

Najmužnejší muž nosí v sebe ženskú dušu.
A najženskejšia žena má v sebe dušu mužskú.

Je to také kinder surprise. 2v1. Vždy som sa cítila veľmi ženská, intuitívna, vnímavá, tvorivá a zároveň praktická, cieľavedomá, nebojácna, vytrvalá. Nevylučuje sa to, práve naopak, krásne dopĺňa a nastoľuje vnútornú rovnováhu.
Netreba sa toho ľakať ani sa porovnávať, je to len pripomienka, že celistvosť vždy obsahuje oboje.

Aby žena mohla žiť svoju jemnosť naplno, potrebuje v sebe silný vnútorný pilier – dôveru, silu, chuť a odvahu pustiť sa.
A aby muž mohol stáť pevne vo svojej mužskosti, potrebuje sa spojiť s vnútorným tokom – prijímať, otvárať sa, regulovať a vyjadriť emócie.
Len vtedy sú naše energie zdravé, živé a plne slobodné.

Intimita dvoch duší však niečo stojí.
Tou cenou je konflikt.
Pretože ak sa vyhýbame konfrontácii, vyhýbame sa aj skutočnej blízkosti.
Byť spolu znamená riskovať. A v tom skoku do neznáma staviame medzi sebou mosty, ktoré by inak nikdy nevznikli.

Tu sa ukrýva najväčšia transformácia. A to nebyť len mužom alebo ženou,
ale komplexným človekom, ktorý sa nebojí cítiť, dôverovať, plynúť v prirodzenom rytme a stáť pri sebe láskavo. Človekom, ktorý vie, že pravá intimita nevzniká bez napätia, ale v odvahe ukázať sa celý/á.

A tak potichučky liečim svoj rod tým,
že si to dovoľujem žiť inak.

V ženskom princípe je prítomný tok, premena, cykly, plynutie emócií – schopnosť prežiť ich, vyjadriť a nechať ísť.
Ak muž túto časť v sebe neprijme, emócie sa v ňom buď potláčajú (a potom vybuchnú), alebo ho zaplavia a zoberú mu silu.

Regulácia v tomto kontexte znamená:
• vedieť cítiť emócie naplno, ale zároveň ich vedome spracovať;
• dovoliť si plakať, smiať sa, hnevať sa, a pritom sa v tom nestratiť;
• vytvoriť si vnútorný priestor pre plynutie (namiesto chaosu alebo úteku);
• priniesť do mužskej pevnosti kúsok mäkkosti, ktorá vlastne posilňuje.

Ženská regulácia je vnútorná inteligencia srdca. Umožňuje, aby sme obaja boli nielen prirodzene silní, ale aj zdraví vo svojom cítení. Aby sme boli sami sebou, a tak dokázali žiť v radostnom spojení❤️

LEN RAZ ZA ŽIVOT

Slasť a bolesť prichádzajú a odchádzajú. Viac s tým nespravíš.
Už len tým, že si sa narodil/a, ti bol zaručený istý podiel potešenia, nepohodlia a nevyhnutná smrť.

Byť živý v tele jednoducho znamená poznať zdravie aj chorobu.
Užívať si blízkosť znamená vystaviť svoje srdce hlbokému zdieľaniu aj nepríjemným momentom v styku s inými ľuďmi.

Skutočná blaženosť znamená zostať otvorený uprostred všetkého, čo prežívaš, i krásneho, i ťažkého.

Bez ohľadu na to, koľko komfortu zažívaš, vždy máš možnosť:
buď sa otvoríš,
alebo sa stiahneš do seba.

Keď sa otvoríš tam, kde si práve teraz,
ucítiš v sebe priestor na život a nežnosť –
aj keď práve trpíš,
aj keď ťa niekto opustil,
aj keď nevieš, čo bude ďalej.

Ak sa uzavrieš, skryješ sa a nedáš nič najavo, začneš sa zvnútra zvíjať v kŕči osamelosti. Niečo ti začne chýbať a tlačiť ťa dolu. 

Tvoje srdce pozná pravdu otvorenosti za každých okolností.
V každom okamihu porovnáva utrpenie uzavretosti, ktoré si vytváraš, s možnou blaženosťou otvorenosti, ktorá je tvojou pravou prirodzenosťou.

Hovorí ti:
„Táto chvíľa môže byť hlbšia.“
„Naša láska môže byť väčšia.“
„Život ma môže napĺňať ešte viac.“

Tvoje srdce pozná pravdu.
A trpí, keď žiješ v strnulej lži vynútenej uzavretosti.

Keď v tejto lži zotrvávaš, cítiš chronickú nespokojnosť.
Nezáleží na tom, koľko krásneho alebo bolestivého zažívaš,
nespokojnosť znamená, že sa brániš otvorenosti tejto chvíle.

Otvorenosti, ktorou v skutočnosti si.
Keď sa neotváraš svojim emóciám, ľuďom a situáciám,
popieraš svoju najhlbšiu prirodzenosť – otvorenosť.

Buď otvorenosťou tým, že sa otvoríš pocitom.
Presne taký, aký si.
Aj keď máš možno návyk sa neustále zatvárať, stále máš ešte šancu sa prirodzene roztvoriť.

Otvor sa všetkým pocitom, ktoré práve cítiš.
Otvor sa a vnímaj svoj nádych a výdych, postoj svojho tela,
priestor a pohyb okolo seba,
nálady ľudí, ktorí sú ti blízki.
Otvor sa a vnímaj.
Otvor sa ako samotné vnímanie.
Otvor sa všetkému –
vnímaj ako život rozprestrie svoje krídla.

Otvorené srdce je čisté a priezračné, všetko v ňom vidno, preto ak je voči nemu vyslaný šíp, len ním prejde, nezastaví sa, nie je na čom.

Láskou liečim sa, vášňou priečim sa hrám sveta, čo raniť chce nás🦋

Dnes len tak…

…lebo som šťastná. Nie okolnosťami. Vnímaním. Vzadu za mnou alebo teda po mojej ľavej ruke leží cintorín. Aj preto som šťastná. Že môžem chodiť, žiť a netrápiť sa. Viem, že v živote sa dejú nezvrátiteľné katastrofy, a preto si rada plávam na krídlach nádeje. V psychológii sa tomu hovorí sebanaplňujúce proroctvo: čomu verím a čo očakávam sa nakoniec aj skutočne naplní🙏 Našla som zasľúbenie v úplnej jednoduchosti. V totálnej prostote. Hej, aj mne sa tam žiada doplniť s😜

Tiež mám svoje chvíľky a dosť mi trvá, kým všetkým prejdem a odsmútim si stratené, vďaka tomu však viem pomôcť s patáliami iným. Potom sa mi totiž vždy vyjasní. Vo svojom vnútri a hlbokej podstate som jeden vyrovnaný a láskyplný človek. Veselý a bezprostredný. Som hrejivá nota na tvojej strunke, niekde medzi F a G. Proste dievča za milión👌

Niektoré dvere sa neotvárajú silou, ale tým, že prestaneme búchať.
A práve v tom tichučkom medzipriestore začína nový vzťah.
K sebe. K druhému. K svetu.

Za všetko, čo som si v sebe dovolila precítiť,
za každé spojenie, kde som nemusela nič nasilu dokazovať a len byť naplno sebou,
za tú obrovskú ľudskosť a odhodlanie, ktoré spoločne na terapiách objavujeme, nekonečne ĎAKUJEM🥰

Nie je to koniec sveta. Je to cesta.
A ja idem ďalej. Jemnejšie. Celistvejšie. Citlivejšie. Pravdivejšie. A prirodzene bláznivo i spontánne😇

Juchuuu, jazda pokračuje, pridajte sa kedykoľvek💃🏼

p.s.: najpríťažlivejšia vec je krvácať úprimne
a nazvať to kariérou😉

#terapia #zivot #laska #je #radost

Pokoj nie je štart. Skôr cieľ.

Je to niečo, čo príde až po tom, ako si zvládla prejsť supercelou.
Priestor, kde sa učíš znova dýchať.
A niekedy aj stáť. Pevne. Bez nutnosti zakaždým sa podopierať.

Dlho ťa láska bolela. Dráma sa striedala s pomýlenou vášňou a nepochopením.
Ale čím viac rozumieš sebe, tým menej potrebuješ potvrdenie niekde mimo.
Chceš ľahkosť. Rešpekt. Zdravú prítomnosť.
Nie prázdne rozptýlenie tvrdými skúškami ako v pevnosti Boyard, aby si bola “hodná” zlatých mincí.

Keď som napojená na svoju tvorivosť,
keď dávam svetu to, čo je vo mne prirodzene, necítim prázdno.
Dráma sa už u mňa nehrá, skôr lyrika.

Láskavosť a emočná veľkorysosť v partnerstve nie sú naivné.
Sú to vedomé rozhodnutia.
Pretože láska nie je len cit – je to postoj.

Keď si vyberieš človeka, ktorý je konzistentný, prítomný a úprimný, nevyberáš si len vzťah – vyberáš si svoj štandard, bezpečie pre svoje nervy. Vyberáš si život bez bordelu.

Milujúci vzťah sa skladá z rozhodnutí.
Z drobných činov, jemnosti, trpezlivosti.
Z toho, že si neubližujeme.
Že sa navzájom nepresviedčame.
Len sme. Spolu. Pravdivo.

Keď prejdeš peklom, pokoj nie je nuda.
Je to posvätný kľud bez podmienok.
Láska bez hluku a hier.

Niekedy sa k tomu dostávaš poslepiačky.
Cez pády a zlomenosť.
Až kým nepochopíš, kto si a čo pre seba znamenáš.
A vrátiš sa oblúkom do počiatku.
Rovnaká, ale uzdravená.
Pocítiš ten rozdiel.
Staneš sa nástrojom sily, ktorá miluje nezištne.

Skutočná láska nevodí za nos.
Neťahá k ilúziám.
Postaví ťa späť na nohy. Otvorene. Čisto.
A ty si len ďalej žiješ vo svojom príbehu sťa šťastné bytie.
V pokornom prijatí všetkého, čo má k Tebe namierené.

p.s.: Myslieť na dobro druhého znamená držať sa v komfortnej zóne. Niekedy to dobro je ukryté v prekonaní (seba)sabotujúceho správania a otvorení sa novému. Som za to, aby sme do toho šli.

#the #way #it #is