Prekvapenia ružového večera🌅

Na chvíľku odlet od naprávania, liečenia, zlepšovania, analyzovania, vždy dobre padne. Čo ak je to teraz len o tom… byť tu. Nesiahaj po okamžitých riešeniach, kúsok s tým pobudni, neboj sa toho.

Letný večer, keď horúčosť prestane tlačiť, a ty sa vložíš do rúk (prí)jemnému vánku, je dôkazom jedinej istoty, ktorú máme. V odovzdaní bez nutnosti poznania budúcnosti. Večer je nádherný čas stíšenia a pokory. Byť v prítomnosti tak, ako sa nahá ukazuje. Nie ju pochopiť, ale zacítiť.
Dovoliť si byť vlnou. Telom. Človekom.
Nie z duchovnej povinnosti, ale z ľudskej dôvery, že všetko mi hrá do karát.

A možno to nie je až také zložité, ako si myslíme.
Možno najťažšie na tom celom je prijať, že minulosť aj budúcnosť sú len neustále myšlienky.
A že život sa deje len raz. Teraz. Tu.

Veľmi mi pomohol tento dvojtýždňový reset. Len spať, plávať a kukať na západ slnka. Každý deň v rovnakom rytme. Bez sietí, bez hromadenia myšlienok, bez predtým a potom. Hmatateľne cítim, ako sa mi obnovila nervová štruktúra, aká som čulá, živá, oddýchnutá, a pritom vnútorne pokojná a spomalená.

Letný reset je ako stvorený na sebaobnovu. Vypni tie reelska, nečum na ten youtube a ponor sa do zvuku cikád. Život sa Ti začne javiť omnoho menej komplikovaný a vlastne úplne priamočiary. Len tu a teraz. Buď. Rád vo svojej prítomnosti. Vďačný za seba. Bez potreby to kontrolovať a ovládať. Nechaj sa uniesť svojou vlnou, je to oslobodzujúce🐚

Aj príroda si pomáha postupným uvoľňovaním zemetraseniami, keď sa nahromadí napätie. Lepšie malé otrasy než zničujúci výbuch. Radšej púšťať postupne, než naraz zhodiť celý systém. Tichá sila sa zbiera pod tvojím povrchom a keď už je toho priveľa, zem sa zatrasie. Nie aby Ťa zničila, ale aby Ti uľavila.

Oddychujme nielen telom, ale i hlavou🐳 Ono sa to nezdá, ale tá maká celé dni na plné obrátky. Potrebuje vypnúť. Hlavne v tomto teple. Dopraj jej to.

#pokojny #vecer #na #vrsky #padal #dobry #vecer #priatelia #vybehnime #na #polia #caka #nas #dlha #noc #plna #melodie

NÁVRAT DO TELA

Sled udalostí ma priviedol k tejto meditácii alebo okamžitému stlmeniu úzkosti, ktorú som realizovala priamo na sedení. Dokázala človeka upokojiť a preniesť do tela, vďaka čomu sa postupne rozpúšťalo zovretie. 

Stačí sa nechať viesť hlasom, úplne sa odovzdať procesu, nie je nutné všetko spĺňať a stíhať podľa mojich slov. Je možné, že to cez Vás len tak prejde bez toho, aby ste na konci vedeli, čo som hovorila:-) A o to ide. 

Je to vedené bez hudby s trochou vetríka v pozadí, úplne jednoduché a funkčné. Netreba Vám k tomu nič, len seba. Nech Vám to čo najlepšie poslúži.🙏🍀

Keď bolesť mení, nie ničí🌸

Vedomie samo osebe nič nepotrebuje. Nepotrebuje sa vyvíjať, zakúšať či dokazovať. To, čo sa deje, sa jednoducho deje – ako rieka, ktorá tečie, alebo slnko, ktoré svieti. Bez príčiny, túžby či úmyslu. Proste život.

Tvoja bolesť tu prvotne nie je preto, aby si ju uzdravila, ale aby si ju cítila. Aby si ju prijala, niesla, pochopila. Aby si jej dovolila byť.

Naši predkovia prežili hlboké rany, nie preto, aby sme ich vymazali, ale aby sme sa z nich poučili a rástli. Ich bolesť je našou alchýmiou, ich zápasy našimi lekciami.

Možno uzdravovanie nie je o tom, že sa opravujeme. Možno je len o tom, že jednoducho žijeme.

Keď sa zdá, že život je neznesiteľný, zostaneš s tým.
Keď chaos vyzerá nekonečný, predýchaš ho.
Keď príde radosť, naplno ju precítiš.

Uzdravovanie nie je cieľ. Nie je to bod, do ktorého dorazíš. Je to neustály proces rozvíjania sa, pretvárania, prijímania.

Čo ak namiesto toho, aby si sa stále snažila svoju traumu „opraviť“, dovolíš jej, aby ťa premenila?

Dovoľ jej vytvoriť umenie z tvojho života.
Dovoľ jej prehĺbiť tvoje vzťahy.
Dovoľ jej otvoriť ťa tvojej najautentickejšej podstate.

Tvoja bolesť tu nie je preto, aby ťa spútala. Je tu preto, aby ťa zmenila.

Áno, trauma je skutočná. Zanecháva svoje odtlačky na tvojej duši, tele, každodennom bytí. Ale čo ak príbeh, ktorý ti predali – táto neustála posadnutosť „uzdravením“, „opravením“ a „stávaním sa celistvou“ – nie je jedinou cestou vpred?

Pomysli na Fridu Kahlo – jej bolesť sa stala jej umením, jej rebéliou, jej hlasom. Nečakala, kým bude „vyliečená“, aby mohla tvoriť. Rany sa stali jej múdrosťou.

Tvoje emócie, skúsenosti, tvoje telo, nie sú problém, ktorý treba vyriešiť. Sú chrámom, v ktorom sa odohráva tvoj príbeh.

V tebe pulzuje energia tvojich predkov, ich víťazstvá, chyby, ponaučenia. V tebe je nekonečná sila vesmíru – neskrotná, tvorivá, nezničiteľná.

Takže namiesto toho, aby si sa stále hnala za „uzdravením“, skús toto:

Posaď sa so svojimi emóciami. Nechaj ich k sebe prehovoriť. Skús sa spojiť so svojím telom cez dych, jemný pohyb alebo len uvedomenie si: „Som tu, dýcham, mám hodnotu.“

Zapisuj si svoje myšlienky – surové, neprefiltrované. Hľadaj v nich vzorce.

Medituj, prechádzaj sa, seď v tichu – nie preto, aby si sa „napravila“, ale aby si sa precítila.

Tvor – báseň, obraz, jedlo. Premieňaj bolesť na niečo krásne.

Premena neznamená vymazanie bolesti. Znamená dovoliť jej rozkvitnúť do niečoho hlbokého, skutočného a živého🌷

Pred bolesťou sa nedá ujsť. Musíš tým ohňom prejsť. Môže to byť dlhá cesta. Môže byť smutná. Ale na jej konci nebudeš tou istou osobou, ktorá do nej vstúpila.

🌀Myseľ ako zrkadlo duše🌀

Naša myseľ nie je len nástrojom logiky, pre mňa je mostom medzi dušou a vonkajším svetom. Vnímam, ako všetko, čomu veríme, aj žijeme, a to sa pretavuje do reality presne podľa našich vnútorných presvedčení, vzorcov a nastavení mysle.

🪞To, ako premýšľame, ako vnímame život a ako reagujeme, je odrazom nášho vnútorného vedomia. Ak je duša pokojná a vyrovnaná, myseľ to odráža v jasnosti a múdrosti. Ak je však zahalená neistotou či bolesťou, myseľ môže vytvárať skreslený obraz sveta.

🌿 Možno práve preto je dôležité pestovať vnútorný pokoj, počúvať seba v hlbších súvislostiach a nenechať sa unášať povrchným hlukom myšlienok. Nepíšem to ako mudrc, ale praktik, ktorý s tým má dennodenné skúsenosti. Naša myseľ je nekonečná studnica výmyslov a fabulácii, ale aj tak ju nemusíme zatracovať ani sa jej zbytočne poddávať. Len tak si spolu bok po boku žiť a nič od seba neočakávať.

🦋Ľudia, ktorí zraňujú druhých skrze svoje vlastné zranenia, nikdy nedosiahnu úroveň tých, ktorí to precítili a boli nimi zranení. Zraniteľnosť je cnosť. Tento človek sa nikdy nedotkne tvojho citového poznania. Nič nám nebráni narábať s ľuďmi pekne a bez manipulácie. Ani bohatstvo, ani choroba, ani pohlavie, ani moc. 

🦄Vyberajte si, koho budete počúvať a čo si necháte natrepať do hlavy. Je tu tých príživníckych bludárov celkom dosť:D Nejde tu o to, čomu veríme či neveríme, ale kam nás to dovedie. Nenechajte sa opíjať rožkami.

O čom momentálne bľaboce tvoja myseľ?💭