Kategória: STÁLE SA UČÍME

To, čomu venuješ pozornosť, sa stáva tvojou realitou. Ak ju upriamiš na seba, vonkajší svet pomaly mizne a zostane len tvoja vlastná projekcia. Je to ako algoritmus na sociálnych sieťach, čím sa zaoberáš, to sa v tvojom živote násobí.

Bojazlivý človiečik hľadí stále von, upína sa na očakávania druhých a snaží sa zapadnúť do predstáv, ktoré mu boli vnuknuté. No akonáhle začneš viac vnímať svoju skutočnú podstatu, pochopíš, že sa nemusíš definovať cez pohľady iných. Meníš sa len v ich očiach, nie v tom, kým skutočne si. A práve toto uvedomenie ti dáva slobodu. Nemusíš sa snažiť vyhovieť každému, nemusíš sa neustále prispôsobovať vonkajším tlakom.

Každý z nás je formovaný okolnosťami, mnohokrát bolesťou. Nikto neprežil dokonalé detstvo, nikto nežil v úplne ideálnych podmienkach. Ale namiesto toho, aby sme hľadali vinníkov, sa môžeme pýtať: Čo ma utváralo? Čo zo mňa spravilo človeka, akým som dnes? Keď to pochopíš, prestaneš obviňovať svet, ľudí okolo či samého seba. Odpovede k tebe prídu samy, nie preto, aby si nakŕmil ego bažiace po informáciách, ale aby si pochopil, ako si vznikol ty. A práve od tohto bodu môžeš začať rásť.

Žiť svoju jedinečnosť neznamená dokazovať úspech druhým. Znamená to opustiť predstavu, že sme tu na to, aby sme napĺňali cudzie očakávania. Dovoliť si byť autentický a nechať odplávať všetko, čo nás zväzuje. Často sa na tejto ceste stretneme s odmietnutím, nepochopením či pocitom, že nezapadáme. Možno stratíme ľudí, na ktorých nám záležalo. No aj to je súčasťou procesu.

Byť verný sebe znamená prekonať strach z odmietnutia a dovoliť si naplno rozkvitnúť. Žiť naplno neznamená prispôsobovať sa, ale dôverovať svojmu vnútornému hlasu. Neuhýbať pred výzvami, ale ani sa neidentifikovať s rolou obete. Keď sa prestaneš držať predstáv o tom, kým by si mal byť, otvoríš sa životu takému, aký naozaj je.

A vtedy príde naplnenie. Nie ako niečo, o čo musíš bojovať, ale ako prirodzený dôsledok toho, že si dovolíš byť tým, kým skutočne si. Aj tak nikdy nenájdeš lepšiu verziu seba, len tú, ktorou naozaj si.

Dôveruj si. Nemusíš sa stále niekoho pýtať, kam ísť. Už vieš. Nemôžeš minúť!

Šla som narýchlo do obchodu. Mala som to celkom premyslené. Chcela som si kúpiť niečo zelené do caprese šalátu. Len doťuknúť pripravený recept. Pôvodne som hľadala mozzarellu, kúpila som balkánsky syr. Bude teda bulharský šalát či jak by sme ho nazvali. Prvé vybočenie.

Nič zelené nemali. Iba uhorky veľké a dlhé ako celá moja noha. Ostal tam len jediný baklažán a ešte bol aj zlacnený. Vôbec som netušila, čo s ním budem robiť. Ale bol tam pre mňa. Vybočenie číslo dva, totálna zmena, ani caprese, ani šalát, hodinky tikali rýchlejšie:)

Z vybočenia sa stal úplne nový smer. Nakoniec som si spravila úžasný zapekaný baklažán s paradajkami a balkánskym syrom, ktorý na povrchu tak lahodne chrumkal. Delikatesa. Ešte teraz mi tečú slinky.

Nie, neodišla som z obchodu s hlavou v smútku, že môj pôvodný plán nevyšiel ani som nešla hľadať to zelené ďalej. Nehnevala som sa, nebola som v strese ani nervózna. Nechala som sa očariť realitou a tá ma príjemne prekvapila tak, ako by mne nikdy nenapadlo. Bola ku mne láskavá, lebo som sa ňou nechala viesť. Realita je vždy láskavá, ale to uvidíte až časom:)

Najťažšie je prijať, že to určite bude lepšie aj keď emočne slabšie, ale to neznamená horšie. Silnejšie bijúce srdce neodzrkadľuje intenzitu lásky. Vedecky majú ženy menšie srdce ako muži, znamená to, že menej ľúbia?:)

Radšej chcem niečo mať, ako nemať nič, ale za to niečo sa platí omnoho vyššia daň. Všetko je vývoj, všetko prejde. Čo platilo dnes, zajtra už neplatí. Preto je dôležité sa upokojiť.

Ubližuje Ti vytvorená predstava, ako by to malo byť, nie skutočnosť, ako to je. Prisúdila si mu niečo, čo nebola pravda, a to Ťa sklamalo. Akonáhle tú realitu vezmeš na vedomie, môžeš sa od nej odpútať.

Len tak si kráčaš, ako živá bodka na tom šírom svete. Keď prechádzam lesom, cítim sa maličká oproti tej veľkoleposti, ale zároveň obrovská v pokore a pominuteľnosti. Viem, že toto raz skončí, to ma oslobodzuje a dovoľuje mi ľahšie dýchať, pretože sa nemusím upínať na nič, čo sa hýbe rýchlejšie ako mračná na oblohe. Prijímam, ako to je.

Neboj sa pocítiť úľavu. Tvoje telo Ti vždy napovie. Pri správnych ľuďoch sa budeš prirodzene cítiť pokojne. Skúška správnosti sa vždy udeje a nenechá na seba dlho čakať. Opri sa o jednoduchosť a priamočiarosť. Ohňostroje sú poväčšine oslepujúce.

A nezabudni si dobre vybrať, nie podľa snov, ale podľa viditeľnej pred Tebou stojacej skutočnosti. Za svoj život si zodpovedáš a takto je to v poriadku. Uisti sa, že dokážeš žiť s dôsledkami svojho rozhodnutia. Skús byť konzistentný/á a pravdivý/á vo všetkých jeho polohách, nie len vtedy, keď to vyhovuje Tebe. To by bolo príliš prvoplánové. A ty chceš ísť predsa hlbšie.

V tomto krátkom živote, ako veľa a ako málo máme naozaj vo svojich rukách?

Keď mi je ťažšie, chodím sa prechádzať do lesa. Keď mi je ľahko, tiež. Tam nachádzam pravdu a vnímam podstatu bytia. Les ma upokojuje nezištne. Je nádherné žiť v tichu. Pozývam Ťa doň.

Človek vie byť veľmi nepríjemný tvor a svojím neokrôchaným prístupom dokáže aj dosť ublížiť, ale aj keď mi pretečú nervy, tak môžem povedať: ,,Mohli by ste si, prosím, dať tie tašky dole, nech si sadnem?” miesto: ,,Dajte si dole tie tašky, nie ste tu sama!” Nepoznáme kontext, nepristupujme k druhým na základe svojej momentálnej nálady.

Láskavosť nie je o presadzovaní svojej vôle, že som lepšia ako ty, ale je o udržiavaní rešpektu a empatie aj vo chvíľach nezhody a konfrontácie.

Môžem si určiť hranice, povedať nie, poukázať na nepekné správanie, postaviť sa za seba, a stále byť milým človekom. To všetko sú životne dôležité súčasti starostlivosti o seba a zdravých medziľudských vzťahov. Ovládať svoje emócie v emočnom vypätí je umenie.

Požiadať, aby si so mnou komunikoval úctivo, aj keď je situácia nepríjemná a ty sa so mnou konfrontuješ. O čo hladšou sa môže potom stať i keď má svoje úskalia? Ako keď mi revízorka dávala pokutu s istou pokorou a milým prístupom, až som jej to zaplatila s radosťou:) Neponížila ma a nepotrebovala si skrze mňa uplatniť svoju moc. Asertivita, založená na láskavosti a empatii, podporuje vzájomné porozumenie a psychickú pohodu.

Takže, zatiaľ čo láskavosť môže zahŕňať prispôsobenie sa iným, vyžaduje si aj asertivitu pri ochrane vlastných potrieb a hodnôt. A samozrejme, vzájomnú úctu. V konečnom dôsledku ide o nájdenie rovnováhy medzi láskavosťou a sebaúctou.

Môžeš byť láskavá osoba a tiež:

• povedať nie
• uprednostniť svoje potreby
• určiť si hranice
• nesúhlasiť s ostatnými
• byť úprimná
• poukázať na neprijateľné správanie
• odísť z nevyhovujúceho prostredia
• robiť chyby, aj tie blbé
• postaviť sa za seba
• chrániť svoj čas i prostredie
• nebáť sa vnímať veci citlivo

Zrelosť si uvedomuje, že nie každé spojenie musí trvať večne, aby malo zmysel.

#kindness #laskavost