Kategória: ZNOVUZRODENIE

Jung opisoval stredný vek ako moment objavenia „druhého ja“. Toho, čo nazýval ne-ego. Až dovtedy je náš život ovládaný tou časťou nás, ktorá sa sústreďuje na vonkajšie ciele, kariéru, vzťahy a spoločenské roly. Ego prosperuje v kontrole a stabilite. No v určitom bode sa v nás začne prebúdzať niečo hlbšie.

Nietzsche to vystihol slovami: „Jeden sa stáva dvomi.“ Človek sa začína deliť – na to, kým bol doteraz, a na to, kým naozaj je. Ide o stretnutie s hlbšou, často neznámou časťou seba. Tento proces nie je len psychologický, ale aj duchovný. Ne-ego spochybňuje nadvládu ega a pozýva nás preskúmať otázky zmyslu, účelu a skutočného prepojenia.

Často sa o tomto období hovorí ako o kríze stredného veku. Je to však isté zúčtovanie. Zhadzovanie masiek. Návrat k svojej autenticite.

Prvá polovica života bola o prežití. O tom, stať sa tým, kým si musel byť, aby si bol v bezpečí, prijatý, aby si niekam patril. Naučil si sa, ako fungovať vo svete, ako napĺňať očakávania, niesol si záťaž, vydržal si. Aby si sa udržal nad hladinou, možno si po ceste stratil časti seba.

A potom sa niečo zmení. Masky sú čoraz ťažšie. Roly pôsobia prázdno. Život, ktorý si si vybudoval, sa ti zrazu nezdá ako tvoj vlastný.

To nie je kríza, ale budíček:)

Druhá polovica života je o rozpúšťaní starého. O rozmotávaní všetkého, čo už nie je v súlade s tvojou pravdou. O odkrývaní podmieneností, povinností, obmedzujúcich presvedčení, ktoré nikdy neboli naozaj tvoje.

Je to návrat k tomu, kým si bol ešte predtým, ako ti svet povedal, kým máš byť. Autenticita je to obyčajné, tiché vnútro. Ktoré sa učí mať samo seba rado, aj keď sa ešte nie vždy vie prijať, ale cíti SEBA.

Ego sa upína na vonkajší svet, je na ňom závislé a verí, že ho ovláda. No keď mu dovolíš, aby obrátilo svoju pozornosť dovnútra, k svojej podstate, začne sa rozpúšťať. A s ním sa stráca aj predstava, že „ja“ je niečo pevné, oddelené, skutočné. Pretože nikdy nebolo. Bola to iba myšlienka. Je to len ilúzia, ktorej sa krvopotne držíme, ale nemá už pre nás žiadny osoh.

Toto nie je koniec.
Toto nie je rozpad.
Toto je znovuzrodenie.
A nikto nepovedal, že je ľahké a len krásne☀️

#ego #jung #kriza #wake #up #call

Všetko je dané. Tak sa nemáš čoho báť a môžeš žiť život úplne bez obáv. Nič nemôžeš stratiť, o nikoho prísť, nič minúť, pretože, čo je tvoje, bude, a čo nie je, nebude. Môžeš sa preto vykašľať na každý zádrh/záprd/zábřeh, ktorý ti bráni v ceste, lebo ak veci nejdú hladko, tak ti zrejme úplne nepatria.

Manipulácia je, keď sa snažíme dostať tam, kam nie sme pozvaní, keď chceme zmeniť svoj život, lebo nie sme spokojní s tým, ako vyzeráme, kde pracujeme, čo robíme, koho milujeme. Zmeniť realitu je ako tlačiť hovno do kopca, ktoré sa aj tak skotúľa z opačnej strany opäť dolu. Cieľom života nie je ho meniť, ale vnímať, že tam, kde sa práve nachádzam, som správne, a emócie, ktoré pritom cítim, sú tiež moje a patria k tej chvíli ako uhorka k rezňu so zemiakovým pyré. Vtedy sa dokážem uvoľniť aj v zovretí a dôverovať svojej ceste aj keď cítim veľký strach.

Nikto ti nepovie, ako máš žiť, ani ti nedokáže presne nalinkovať tvoju vlastnú trasu, patrí to k tajomstvám tvojho života, ktoré sa ti rozkrývajú postupne, preto nemôžeš žiť podľa návodov niekoho iného, lebo to nebude fungovať a ak bude, tak len chvíľu, a opäť sa budeš musieť vrátiť do svojich koľajničiek.

Nezamýšľaj sa príliš nad tým, jedno trápenie vždy vystrieda druhé, lebo myseľ túži mať veci pod kontrolou, ale čím viac ich držíš, tým viac sa trápiš. Až keď pustíš kontrolu aj v rýchlej jazde dolu kopcom na saniach a prestaneš sa brániť snehu, ktorý ťa nakompletku omrzne, až potom sa môžu diať skutočné zázraky, a to tie, že nebudeš vo svojom živote v odpore a začneš žiť v jeho súlade.

Keď prestaneš furt dačo riešiť a prijmeš seba vo svojej obyčajnosti, svoj život taký, aký je, prestaneš byť zviazaný. Zrazu už nemáš pocit, že si chybný, nedokonalý alebo že musíš niečo naprávať. Prijatie vecí, ako sú, je kľúč, ktorý hľadáš. A keď to urobíš, začneš prijímať aj druhých a celý svet. Vzťahy sa prirodzene zlepšia. Bez boja, bez námahy.

Pustite všetko “prečo” a začnite žiť len tak sami pre seba, so všetkým, čo k tomu patrí. Len tak si povedzte: Seriem už na všetko, idem hrať s kartami, ktoré mám. A neudeje sa vôbec nič, len pokoj a zmierenie sadne na vašu dušičku:)

Až keď som sa stala autentickou vo svojom prežívaní, zažila som skutočnú blízkosť i keď niekto iný o ňu nemal záujem. Čím viac sa niekto odo mňa vzďaľuje, tým sa ja viac približujem k sebe. Byť autentický znamená pomenovať, čo sa vo mne deje, ako to mám, ako sa cítim, po čom túžim a čo ma robí živou, vziať na to tú odvahu i keď neviem, ako nakoniec tento môj authentische prejav dopadne.

Po ostrihaní to bolo čudné, celý život ma charakterizovali dlhé vlasy a zrazu nie sú. Vedela som, že si musím nájsť vlastný spôsob, ako sa s novou verziou zžiť. Najprv som sa snažila prispôsobiť predstave kaderníčky a ľutovala, že to neviem poňať ako ona, potom som si vlasy zviazala, že veď dorastú, no nakoniec som tomu dala šancu a našla si svoj osobný štýl, ktorý mi vyhovuje najviac, taký ľahký a nenáročný. A takto sa mi to páči, lebo to som ja – nespútaný víchor s rozlietanou hlavou🦚

Podobne sa to odohráva aj v živote. Nové veci nás prekvapia, občas aj zaskočia a ťažko sa im otvárame. Radšej zotrváme v dôverne známom móde alebo sa prispôsobíme predstave iných. Avšak vyplatí sa vystúpiť z vlastného tieňa. Odhodiť vrkoč, ktorý nás celý život definoval. Je to láska:) Postupne pochopíme, že zmena bola nevyhnutná a síce na prvý pohľad kostrbatá, ale vedúca k slobode a intímnejšiemu spojeniu so sebou aj druhými. Nakoniec sa nám to nové zapáči a zlepší náš život.

Jedna moja klientka to krásne pomenovala: Prišla som na to, že úspech terapie je, keď obnovíte svoju autenticitu detstva – radosť z činnosti a bytia, ale zároveň ste dostatočne zrelí prijímať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia. To je seba-vedomie: nepovyšujete sa ani neponižujete, pretože poznáte svoje klady i zápory. A to je to pravé šťastie: odhodiť tlak na seba kladenej predpísanej dokonalosti.

Si ten najlepší pomaranč, aký môže byť, no zjedol by ťa každý? Nie. Pretože stále existujú ľudia, ktorí nemajú radi pomaranče. Ale oni tvoj život neurčujú. Je taká pesnička, že ona ľúbi pomaranče, rada tancuje nahé tance🥳 Možno je ten nahý pomaranč spojivkom medzi tebou a tvojím pravým ja, ktoré môže byť úplne iné, ako si si doposiaľ myslel/a.

Sebahodnotu nemusíš hľadať. Je ukrytá v tebe, aj v tej nedokonalosti. Nemá nič spoločné s tým, čo robíš, ako vyzeráš, čo si dosiahla, alebo kým si sa stala. Je tu jednoducho preto, že si.

A ak ju necítiš, netlač sa do toho. Nikto nie je lepší ako ty, pretože nikto nie je tebou. Každý má svoju jedinečnú hodnotu, ktorá je vrodená a neodvíja sa od úspechov či neúspechov. Stačí, že si sa narodila – to samo osebe je zázrak.

Sebahodnotu nepochopíš hlavou ani si ju nenanútiš citmi. Ale môžeš ju cítiť v tom, ako si v kontakte s inými, ako ti na sebe záleží rovnako (alebo viac) ako na druhých. Nepodceňuješ sa ani sa nepovyšuješ, len si pokorná voči tomu, že žiješ.

A áno, nie je to o pocitových ohňostrojoch. Je to vlastne úplne obyčajné😊

#mikulas #pomarance #mandarinky