KNIŽNÁ REVUE: LITERATÚRA POZNANIA

#vydavatelstvo #Alferia #knihy #pro #vas #dobry #zivot

  1. THICH NHAT HANH – O VĚRNOSTI
„Osamelosť sexuálnou aktivitou zahnať nemožno. Sexom sa nevyliečite. Musíte sa naučiť, ako byť v pohode sami so sebou, a zamerať sa na budovanie svojho vnútorného domova.“ 

Táto knižka ponúka pre niekoho možno prekvapivé, o to ale cennejšie výstupy a vhľady k témam lásky, intimity, porozumenia, záväzku či pochopenia zmyslovej lásky.

Knižka O věrnosti preskúmava:  
✺ako vyzerá zdravá intimita, 
✺ako v dlhodobom vzťahu uchovať iskru a vášeň, 
✺aké techniky môžeme použiť, aby sme dokázali odpustiť partnerovi, ktorý nás zranil,
✺ako si vybudovať vzťah na pevných a stabilných základoch, 
✺ako postupovať, keď nás vzťah omrzí alebo nás začne priťahovať aj niekto iný.

Kniha O věrnosti tak vychádza z duchovného zázemia, ale poskytuje čisto praktické vyjadrenia k téme udržiavania zdravých vzťahov. Ponúka konkrétne rady a techniky pre prijatie partnera takého aký je, kultiváciu vzájomnej starostlivosti, udržiavanie pozornosti. Čitatelia sa vystavia otvorenej komunikácii, práci so zlosťou a inými silnými emóciami, umeniu odpustenia a pestovaniu vďaky a ocenenia.

Láska nám prináša šťastie a pokoj, ale jedine vtedy, keď z nej neurobíme pascu, do ktorej seba a druhých chytáme. Keď milujeme správne, ľahko to spoznáme, pretože v takom prípade nespôsobujeme ďalšie utrpenie. Buddha o tom hovoril v učení nazvanom Nástrahy zmyslovej lásky. Slovo láska má v tejto sútre (pozn. stručná zapamätateľná poučka) tak trochu negatívny nádych. Ako ryba lapená do siete sa cítime, ak podľahneme týmto nástrahám. Strácame svoju slobodu a zapletáme sa do zvodov zmyslovej lásky.

Ak sa objaví zmyslová (alebo aj zmyselná) túžba, môžeme povedať:

Milá zmyslová láska, poznám tvoj pôvod. Vyrastáš z túžby prameniacej z môjho skresleného vnímania. Ale teraz už vo mne takéto chcenie nesídli, a tak ma nemôžeš ovplyvniť. Aj keď ťa cítim, nemáš nado mnou moc. Už si nič neprajem a už o tebe nemám žiadne klamlivé predstavy. Ako by si sa teda vôbec mohla zrodiť? (s. 33)

Túžba je ako rieka, ktorá tečie korytom našich komplexov. Chceme sebe aj ostatným dokazovať, že niekým sme, že za niečo stojíme, že máme hodnotu, a tak hľadáme niekoho, kto nás bude obdivovať, čím druhých sťahujeme do utrpenia spôsobovaného pripútanosťou. To je veľká škoda. Ak dokážeme svojho partnera vnímať neoddelene od seba, ani lepšieho, ani horšieho, a dokonca ako seberovného, tak potom vládneme múdrosťou nerozlišovania. Šťastie druhých berieme ako svoje vlastné, rovnako ako aj ich utrpenie. Kde je láska bez rozlišovania, tam nie je utrpenie.

Na konci knihy sú pripojené aj rôzne praktické cvičenia, ako meditácia láskavosti Mette, meditácie v objatí, alebo techniky učiace prijatie, odpustenie, zmierenie, otvorenie sa novým začiatkom a zalievaniu pozitívnych semienok.

2. ALAN WATTS – VĚDĚNÍ PRO NEJISTÉ ČASY (Průvodce věkem úzkosti)

Alan je legendárnym sprostredkovateľom východného myslenia smerom na Západ. Ovplyvnil niekoľko generácií a stal sa kultovou postavou. Získal magisterský titul z teológie a doktorát z odboru spirituálnych štúdií, venoval sa komparatívnemu náboženstvu. Preslávil sa ako vykladač a propagátor zenu, taoizmu a východných náuk všeobecne pre západné publikum. Publikoval 28 kníh, najmä na poli psychológie…

Vždy ma fascinovalo, ako nám môže reverzná psychológia pomôcť, keď sa snažíme dosiahnuť nejaký cieľ. Niekedy tomu hovorím "zákon opaku". Poznáte to, keď sa snažíte udržať na hladine, potopíte sa, ale akonáhle sa chcete potopiť, ťahá vás to späť hore. Stačí sa pokúsiť zadržať dych a hneď vydýchnete … Pripomína mi to prastarý a často zabúdaný výrok: „Kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho."

Wattsova kniha sa zaoberá spôsobmi, akými sa táto zákonitosť dá využiť na ceste za pocitom bezpečia a duchovnými aj intelektuálnymi zárukami, ktoré s oporou v náboženstve či filozofii hľadá snáď každý z nás. Táto téma je v dnešnej dobe neistoty a obáv ešte aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Alan Watts nás učí akceptovať svoju duchovnú stránku a upozorňuje na vnútornú slobodu každého z nás.

„Jeden starý perský příběh vypráví o mudrci, který přijde k nebeské bráně a zaklepá. Zevnitř se ozve hlas Boží:„Kdo je tam?“ Mudrc na to odpoví: „To jsem já“. Hlas odvětí: „V tomto dome není pro nás dva dostatek místa.“ Mudrc tedy odejde a celé roky hloubá nad odpovědí. Když se k bráně vrátí podruhé, znovu zvolá: „To jsem já.“ Dveře jsou však stále zavřené. O několik let později se vrátí potřetí. Po zaklepání se ho hlas znovu optá: „Kdo je tam?“ Mudrc na to konečně odvětí: „Přece ty sám!“ a dveře se otevřou. (s. 82)

Kniha Vědění pro nejisté časy vychádza z predpokladu, že neistota pramení iba z úpenlivej snahy o vytvorenie pevne daných istôt, a že jediná cesta k spáse a udržaniu si zdravého rozumu sa nám prekvapivo otvorí až vtedy, keď si uvedomíme, že sa tak nikdy zachrániť nemôžeme.

3. DŽIDDÚ KRIŠNAMÚRTI: CO DĚLÁTE SE SVÝM ŽIVOTEM?

Kým ste? Čím ste? Čo chcete od svojho života?

Život môže byť poriadne bolestný, ale málokedy nás niekto na životné situácie pripraví. Nieto aby nás naučil, ako zaobchádzať so samým sebou. Táto citlivo zostavená kniha textov Džiddu Krišnamúrtiho preberá jednotlivé životné oblasti od otázok po zmysel života, cez sebapoznanie a orientáciu v (i negatívnych) pocitoch, k zemitejším témam ako práca, vzdelanie a peniaze, až sa dostáva aj ku kapitole venovanej vzťahom, či už partnerským , spoločenským alebo vzťahu s prírodou a so Zemou.

Nehlási sa k žiadnej duchovnej tradícii a prináša nadšené svedectvo o tom, že viesť šťastný a blažený život je možné. Cestu k nemu nedláždia žiadne zaručené návody, ale nutnosť prejsť radikálnou vnútornou premenou, ktorej strojcom sa musí stať každý sám za seba.

Obyčajne sa totiž učíme, čo si myslieť, ale nie ako myslieť. Lenže ani za tisícky generácií sme sa nenaučili takému mysleniu, aby sme urobili prietrž utrpeniu a prestali si navzájom ubližovať. Biologickú a vedeckú evolúciu nesprevádzala evolúcia psychologická. Všetci sa môžeme od niekoho naučiť, ako sa uživiť, ale umenie žiť sa musí naučiť každý sám za seba. S tým, čo je povedané v tejto knihe, skúste experimentovať.

Život je vztah, život je konáním v určitém vztahu. A když svým vztahům nerozumím nebo když v nich vládne zmatek, tak se začnu poohlížet po nějakém vyšším smyslu. Proč jsou naše životy tak prázdné? Proč nás pronásleduje osamělost a frustrace? Protože jsme se nikdy nepodívali do svého nitra a neporozuměli sami sobě. Odmítáme si přiznat, že život, který jsme dostali do vínku, je tím jediným, co máme, a tím pádem bychom ho měli plně a zcela pochopit. Jenže místo toho před sebou utíkáme, a proto hledáme smysl života mimo vztah. Pakliže porozumíme svému jednání, které se projevuje v našich vztazích k lidem, majetku, názorům a myšlenkám, zjistíme, že plody přináší právě vztah sám o sobě. 

Nemusíte po ničem pátrat. Je to, jako byste se sháněli po lásce. Můžete nalézt lásku, když ji budete hledat? O lásku se nemůžete snažit. Lásku najdete jedině ve vztahu, nikoli mimo něj, a protože nemilujeme, prahneme po smyslu života. Tam, kde je láska, která je sama o sobě věčností, tam ustává pátrání po Bohu, protože láska je Bůh. Naše životy jsou tak bezobsažné, jelikož mysl máme zahlcenou podružnými detaily a nikdy v ní neutichá pověrčivý šum, a právě proto hledáme smysl někde mimo nás. Pokud si přejeme objevit smysl života, musíme projít branou k sobě samým – vědomě či nevědomě se vyhýbáme tomu, abychom ke světu přistupovali v jeho opravdovosti, a tak se obracíme na Boha, aby onu bránu života otevřel za nás. Tuto otázku po smyslu života pokládají pouze ti, kteří nevědí, co je láska. A lásku lze nalézt jedině v činu, kterým je vztah.
(s. 75 - 76)

4. KÓDÓ SAWAKI: ZEN JE TA NEJVĚTŠÍ LEŽ VŠECH DOB

Na ceste neexistujú žiadne správne odpovede. Každý deň je tým prvým dňom nového života. Ži tak, ako by si sa dnes práve narodil.

Prečo čítať túto knihu?
Chcete vedieť, čo je zen? Prečítajte si túto vzácnu knihu. Že ste po jej prečítaní nič nepochopili? Prečítajte si ju znova. Možno vás jednoducho inšpiruje k tomu sa posadiť a v pokoji dýchať.

V 60. rokoch dorazila na Západ veľká vlna zenového budhizmu, predovšetkým prostredníctvom prekladov kníh takých autorov, akými bol D. T. Suzuki. Zen sa stal populárnym a zenové centrá sa rozrastali ako huby po daždi, zenová estetika dokonca prenikala aj do úžitkového designu a interiérov.

Odvtedy uplynulo 60 rokov a módne vlny orientálnej duchovnosti sa prelievali zo strany na stranu. Západ objavil tiež théravádový budhizmus a budhizmus tibetský, ak sa pozrieme dnes na mapu popularity, je spoločnosť doslova zavalená praxou mindfulness, vychádzajúcej z meditácie všímavosti, ktorej pôvod sa odvodzuje práve z théravádového budhizmu. Zen ustúpil do pozadia, možno preto, že sa jeho odkaz trochu zjemnil.

Sawakiho kniha nám znovu pripomína, čo je na zene tak príťažlivé, a že záujem Západu o zen nebol zďaleka náhodný. Kým totiž ako théraváda, tak aj tibetský budhizmus zvádzajú k rozbujneniu metafyzických a intelektuálnych špekulácií, snaží sa rýdzi zen, ktorý práve Sawaki reprezentuje, všetkými prostriedkami takému bujneniu zabrániť a obrazne povedané nám "strčiť nos" do živlu Budhovho učenia samotného. Zen je priamočiary a ide "rovno na vec", do zážitku. A to je presne to, čo západný človek, preťažený myšlienkami a špekuláciami, hľadá. A Sawakiho text túto priamu cestu doslova kryštalicky zosobňuje.

Pred vami stojí kniha úplne výnimočného zenového učiteľa línie Sótó, Kódó Sawakiho, žijúceho medzi rokmi 1880 a 1965. Sawaki nepatril medzi osobnosti známe iba úzkemu okruhu zasvätencov, ba práve naopak. Svojimi častými cestami po celom Japonsku, na ktorých sa venoval šíreniu zazenu a Budhovho učenia, a tiež vďaka svojej charizme, bol známy aj širokej verejnosti.

Jeho zásluhou bolo povedomie o zazene veľmi rozšírené. Sawaki bol známy dôrazom na intenzívnu prax prostého sedenia, čo sa v jeho domovskom kláštore Antaidži okrem iného prejavilo zavedením intenzívnych týždenných „seššinov“, organizovaných raz mesačne. Počas týchto sústredení dosahovala intenzita sedenia štrnástich päťdesiatminútových zazenov denne!

To, co viděl někdo jiný, není tvou vlastní zkušeností. Musíš objevit svou vlastní pravdu. Satori neleží někde vně: jde o tebe samotného, Jde o to, obrátit tvůj způsob života o sto osmdesát stupňů, tvůj pohled na věci, způsob, jakým slyšíš, čicháš, olizuješ a chutnáš. Musíš se obrátit k životu. V knihách odpověď nikdy nenajdeš. (s. 45)

pozn. satori - osvietenie, prebudenie, záblesk náhleho uvedomenia, poznanie
Mít mystické schopnosti znamená umět sám se sebou zacházet. (s. 48)
Ve světě  lidí jde stále o peníze, budování kariéry, dobré jídlo a zábavu. Tím trávíme celý svůj život, honbou za sexem, sladkostmi a dalšími lákadly. Zazen znamená rozloučit se s tím. Znamená to udělat si přestávku od bytí člověkem". Co je praxe? Přestat být člověkem! Coby člověk hodit ručník do ringu. (s. 60 - 61)
Jeden učitel džuda říkal:  „V mé škole jde o to být stále v proudu. Pokud tě například protivník uchopí za pravé zápěstí, je už přiliš pozdě na to dělat si starosti o pravou ruku. Být v proudu pak znamená otevřít si levou rukou novou cestu. Když začínáš se cvičením džuda, musíš se nejprve naučit být v proudu. Jako osmdesátiletý se v tom stále cvičím.  „Být v proudu" tímto způsobem znamená neustále tvořit svůj život. Nikde se nezdržovat, nikdy nezůstávat stát, na ničem nelpět. Kdo tímto způsobem netvoří svůj život neustále znovu, uvízne ve své každodennosti. (s. 73)
Když na sobě nelpíš, není život ve světě tak obtížný. Jen proto, že na sobě lpíš, ti všechno připadá komplikované a problematické. Věříš, že je měsíc smutný nebo šťastný, protože se na něj díváš svým osobním pohledem. Podívej se raději sám na sebe z pohledu měsíce! (s. 73)
Neztrácej sebe sama z očí. (s. 88)

5. PEMA ČHÖDRÖN: KDYŽ NENÍ ÚNIKU (Umění milovat sebe a tento svět)

Ako povedať životu áno. Každý deň znova. O prijatí života so všetkým, čo obnáša: zmesou radosti, utrpenia, jasnosti aj zmätenia, jednoducho celej ľudskej skúsenosti. Pema Čhödrön svojím neodolateľným a očarujúcim spôsobom ukazuje, ako nájsť hodnotu v situáciách, z ktorých nie je úniku, a učí čitateľa prijať život so všetkými jeho radosťami i strasťami.

Mníška amerického pôvodu ordinovaná v čínskej a inštruovaná v tibetskej tradícii Pema Čhödrön neposkytuje ani náznak súčasne preferovaných duchovných senzácií. Neponúka nič mysteriózne, bohato obradné. Nepracuje okázalo so všemožnými prúdmi energie a utajenými centrami ľudskej bytosti, posvätnými zvukmi, s mandalami a bytosťami na rôznych úrovniach.

Vo svojich doposiaľ vydaných publikáciách je vždy veľmi reálna, znalá radostí a starostí bežného života. Rada pripomína, že je matkou a babičkou jedného z dvoch svojich predchádzajúcich manželstiev. Reprezentuje vetvu jednej zo štyroch tibetských škôl, karma kagjü, pod vedením 17. karmapu. Pema Čhödrön patrí k línii dalajlámom uznaného Karmapu Ogyena Trinley Dordžeho. Nezdôrazňuje však špecifické tradície rituálov, mantier, iniciácií a vzťahov duchovného majstra a žiaka charakteristické pre túto školu.

Jej texty pôsobia predovšetkým ako odporúčanie praxe vedúce k usporiadaniu emócií, vzťahov a životného štýlu, teda ako svojrázna psychohygiena či psychoterapia. Sama označuje svoj prístup ako neteistický a niečiu vieru (či nevieru) v Boha výslovne robí nezávislou na odporúčanej praxi. 

Nerieši, aký by mal byť správny pomer medzi Bohom a univerzálne prebudenou mysľou.
Jadrom usilovania je klasická budhistická meditácia vnorenia a všímavosti. Rozlišuje, avšak neoddeľuje, samotnú intenzívnu meditáciu, teda presné, jemné a ľahko odpútané sledovanie dychu, konkrétne v tejto škole výdychu, a jeho rozplynutie do priestoru, a postmeditačný stav, bdelé prežívanie denných aktivít a reakcií mysle na neľahké situácie.

Čhödrön neučí nemožné. Je zameraná na transcendentálny stav prebudenia, a v tom je predsa len spirituálna či náboženská, aspoň z nášho západného pohľadu. Prebudená či prebúdzajúca sa myseľ v jej poňatí však nie je oddelená od trápenia a starostí, ktoré opisuje podľa bežných skúseností dôverne známych človeku západnej civilizácie. 

Prvky samsáry, plynutie javov a elementy buddhovstva sú súbežné, sú prejavom tej istej životnej energie. Prebudený stav je nejako už v nás a ide skôr o to ho aktualizovať.

Knižka je zložená z osemnástich prehovorov počas mesačného meditačného sústredenia skupiny mníšok a mníchov a laických praktizujúcich. Je prehľadná. Nevyžaduje predchádzajúce vedomosti o budhizme či o jeho tibetskej podobe. Ponúka jednoducho to, čo budhisti chápu ako dharmu, povedzme prirodzenú cestu práce na sebe vedúcu k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu identifikovanú niekedy aj mimo budhizmus.

6. THICH NHAT HANH: CESTA OSVOBOZENÍ (Dvacet jedna dní v plné přítomnosti)

Aj keby vám nezostával len jeden alebo dva týždne života, stále môžete hlboko žiť v každom okamihu svojho prežívania. Niektorí ľudia žijú napríklad aj osemdesiat rokov, ale nevedia, ako žiť skutočne v každom okamihu každodenného života. Nikdy nemali to šťastie, aby sa to naučili. Ak viete, ako hlboko prežiť každý okamih každodenného života, sú tri týždne naozaj veľa.

Na jar roku 1998 viedol vietnamský zenový majster a mierový aktivista Thich Nhat Hanh v Burlingtone v štáte Vermont 21-dňové sústredenie zamerané na dýchanie s plným vedomím. Každodenného programu, ktorý sa skladal z meditácie v sede, chôdze, jedla v tichosti, diskusií a jeho prehovorov, sa zúčastnilo štyristo ľudí z celého sveta, z ktorých niektorí boli už celkom znalí budhistického učenia a praxe; pre mnohých to však bolo ich úplne prvé budhistické sústredenie.

Vďaka spoločnej praxi plného vedomia a načúvania prednáškam Thich Nhat Hanha boli títo ľudia prenesení z každodennosti na miesto hlbokého pokoja a objavili veľa nového o živote.

Táto kniha zámerne zachováva tón a štýl meditačného sústredenia, vrátane zvukov zvonov, prestávok k meditácii a sedeniam venovaným otázkam a odpovediam. Atmosféra sústredenia je tak sprostredkovaná čitateľom, ktorí sa takéhoto sedenia nemohli alebo nemôžu zúčastniť.

Ústrednou témou celej knihy je plné vedomie. Dôležitejšie ako budhistické termíny je odovzdať význam plného vedomia a jeho uvedenia do života. Kniha je obľúbeným spoločníkom na rôzne transformačné, relaxačné a meditačné pobyty.

7. TONI PACKEROVÁ: PRÁVĚ TEĎ

Rozpravy s budhistickou zenovou učiteľkou, ktorá prestala byť budhistickou, zenovou aj učiteľkou.

Život nám často podsúva plno predstáv o tom, akí by sme mali byť a ako by náš život mal vyzerať. Toni Packerová vďaka svojim schopnostiam pomáha tieto predstavy rozlíšiť a dostať sa za ne.

Táto vzrušujúca knižočka zložená z rozhovorov, esejí, otázok a odpovedí aj listov predstavuje radikálne jednoduchý a originálny prístup cesty spirituálneho rastu bez toho, aby sa hlásila k nejakému náboženstvu alebo duchovnej tradícii.

Je možné sa na seba navzájom pozerať a načúvať si úplne novým spôsobom - bez toho, aby nás naše zvyky nútili opravovať a meniť druhého podľa toho, čo sa nám páči a nepáči? Môžeme znovu objavovať, čo sa deje práve teraz, a reagovať skôr vďaka jasnému porozumeniu a nie na základe predstáv?
„Buďte svojím vlastným svetlom. Dôverujte tomu, čo sa skutočne deje, a nehľadajte útočisko nikde inde." (Budha)

Pýtaj sa
Cesta cez jednotlivé rozpravy, listy a konverzácie, ktoré knihu napĺňajú, je dláždená otázkami.

Prečo?
Čo sa v nás deje, keď namiesto priamej odpovede zvonku dostaneme nástroj, ako na to všetko prísť sami? Ako sa pozastaviť, zamyslieť, a vnímať, čo sa skutočne deje vo vnútri nás, tu a teraz? Dokážeme sa kompletne otvoriť a naplno vnímať tento okamih so všetkým, čo prináša, bez predsudkov, bez snahy sa brániť? Áno, tak nejako.

Tak nejako nás Právě teď sprevádza každým okamihom. Ako hlások v hlave, ktorý sa neprestáva pýtať, skúmať, objavovať.

Načúvaj, pozoruj a kriticky skúmaj
Kniha prepláva rôznymi témami – pýta sa napríklad na odveké putá naučených hodnôt, zvykov, tradícií a predsudkov, na to, ako prežívame strach, konflikty a hlboké emocionálne reakcie, na utrpenie, na lásku, na smrť, na jednotu a oddelenosť, na naše vlastné predstavy o tom, kto sme a kto si myslíme, že máme byť.

Otázky, ktoré sú nám kladené, sa odvíjajú od jednotlivých tém a nakoniec sa zaujímavo a akoby nevyhnutne stáčajú do jedného jediného miesta. Nenazvala by som ho odpovedí. Skôr len ďalšou otázkou, ktorá ale pozornému čitateľovi celkom jasne navrhuje, čo si s tým všetkým počať.

Keď totiž plávame na vlne týchto otázok, učíme sa byť práve tu a teraz. Byť tu a teraz. Už ste o tom určite počuli. Ozýva sa to zo všetkých strán ako ultimátna odpoveď na všetko. Ale ako by to so sebou často nieslo aj haldu frustrácií typu „no dobre, ale ako to mám v reáli urobiť?“ Je prínosom, že kniha neobsahuje absolútne žiadne postupy a rady typu robte toto a tamto“. Nenájdete tu žiadne návody, žiadne odrážky s pokynmi, ktoré človeka zase len uväznia v ďalšej predstave, ako by niečo malo vyzerať.

„Môžeme si tento proces plne uvedomovať, keď sa nám to deje? Neutekať od zranenia, nepremýšľať o tom, neodťahovať sa od strachu a bolesti, ale dovoliť tej situácii so všetkými jej telesnými príznakmi, pocitmi, napätím a tlakmi, aby sa odhalila a ukázala, čo je zač?" pýta sa Toni priamo nás.

*Text obsahuje citácie z kníh a zo stránky vydavateľstva Alferia.

AKROBATKA ŽIVOTA

Zalievam si čaj, šálka tesne pri okraji stola ako odhodlaná akrobatka bázlivo prekračujúca vytýčené hranice. Aj by ju to bavilo robiť častejšie, ale niekedy to bolí. Niekedy dosť. A o part time job prekračovania hraníc nemá práve záujem.

Veľa, množstvo, kvantum vecí si uvedomila a teraz sa to zaradom učí zabúdať.

Má pocit, že sa sem prišla odnaučiť všetko, čím sa kedy vo svojom živote hrdila a ešte aj bude hrdiť. 

Aby už viac nemusela tri týždne neprelakovaným nechtom ukazovať na seba a hovoriť: Tak toto som ja, moji milí! Toto dokážem. Aha! Ako prefíkaná opica užívajúca si pozornosť návštevníkov.

Obracia sa jej z toho žalúdok. Už nevie, čo je pravda a čo klam. Naivka. Chce sa jej plakať. Plače. Chce poslať správy, maily, telegramy, chce, aby to všetci už konečne pochopili. Chce uviesť veci na pravú mieru. Chce to urovnať, vysvetliť, opýtať sa: prečo si to myslíš? Chce hystericky kričať: nevidíš, že je to úplne inak? ladne pritom rozhodí rukami.

Šálka sa ukradomky zošuchne zo stola a vriaca tekutina mi oblizne stehná. Nezanadávam. Oproti iným je toto zanedbateľná situácia. Sadnem si a zhlboka vydýchnem.

O čo tu ide? O nič. Ha-ha, počujem v diaľke chrchľavý smiech zenového majstra.

Žiť každodennosť má zmysel samo osebe. Každodennosť je prax života. Niet čo vysvetľovať. Len to žiť. Vodu kázať, vodu piť.

Púšťam skresľujúce pocity a myslím na akrobatku, či sa jej podarilo povzniesť nad vlastnú nezmyselnosť a či to tiež dokáže všetko raz pustiť.

ZMENOU SEBA DOKÁŽEM ZMENIŤ SVET

Sme v tom spolu. Ja s tebou a ty so mnou. Na rôznych fyzických aj psychických úrovniach. Kolektívne aj individuálne. To, čo prežívaš, cítim aj ja. Bolesť, smútok, strach i neistotu. Môj bolestný fyzický stav objíma ten tvoj. Aj keď o tom vôbec nemusíš vedieť. Myslíš si, že si jediný(á). Že to, čo tebou lomcuje, neuchopí nik iný. Nie je to úplne tak.

Prechádza to mnou zo začiatku nebadane. Ako keď v dedinskom rozhlase oznámia výpredaj záclon. Nevenujem tomu pozornosť, podprahovo ma to však ovplyvňuje. Rezonuje vo mne hlas z reproduktora, medzi prstami cítim na dotyk hebkú látku, možno mušelín, a predstavujem si rozmanité vzory, ktorými by záclona mohla byť pretkaná.

Spájam sa s ňou, aj keď ju nikdy nebudem vlastniť. O to viac. Prejavím o ňu úprimný záujem, chcem vedieť, ako sa jej darí, ako sa má, čo ju ťaží, ale nestretneme sa. Nezavesím si ju do obývačky. Neobetujem ju. Stačí mi, že o nej viem.

Je mi zle. Aj jej je. Musím zmeniť postoj. Nie k nej. K sebe. Ak sa zmením ja, zmení sa aj ona. Reťazová reakcia. Vždy sa dá začať len od seba. Článok po článku sa reťaz predlžuje až vytvorí kruh. Je len na mne, či v tom kruhu uvidím záblesk otroctva, reťazami privarený kolobeh života, alebo nádej držať sa pevne za ruky s ostatnými a slobodne zatlieskať, keď sa nejakému hrdinovi podarí z tejto mašinérie vystúpiť.

Otočím uhol pohľadu, bližšie k slnečnému obzoru, premením bezútešné vnímanie svojho života na možnosť o kúsok povyrásť, rozpustím úzkostné zovretie v žalúdku zo situácie, ktorú nedokážem ovplyvniť, ale môžem sa ňou prestať sužovať a trápiť. Konečne urobím to, čo sto rokov odkladám, pozriem sa do zrkadla, pohladím si jemne tvár. Začnem sa rozmaznávať a starať o svoje pravé potreby. V lyžičke vody rozpustím krvácajúce myšlienky a budem pozorovať, čo sa bude diať. Len pozorovať.

Moja priateľka, záclona, ako sa dnes máš?

Pochopenie: Ako jednotlivec nestojím proti svetu, druhým, nie som s nikým v opozícii. Oproti mne nestojí nič, žiadny dav či skupina, dokonca ani moja rodina, s ktorou som momentálne v rozpore. Ja sám som týmto davom. Spoločne tvoríme celok, ktorého sila závisí od jednotlivých článkov. Je prirodzené cítiť ťažobu, keď ju cítia aj druhí. Je výzvou nenechať sa touto ťažobou pohltiť a neprijať ju ako permanentný stav ovládajúci môj život. Keď od základov zmením svoj prístup k sebe, nerobím to kvôli spoločnosti, ale kvôli tomu, že je to nevyhnutné pre zlepšenie môjho fungovania.

Využiť všetku svoju energiu - zhromaždiť ju v sebe na to, aby si dokázal/a nahliadnuť na život z úplne iného uhla.

Úloha: Kedy naposledy si cítil/a, že prežívaš totožné psychické alebo fyzické stavy s ostatnými? Bolo to pre teba príjemné? Ak nie, čo môžeš vo svojom živote zmeniť, aby si negatívne prežívanie skrze seba premenil na stav, v ktorom chceš zotrvať? Aká je tvoja superschopnosť, ktorú môžeš už dnes využiť na zlepšenie vnímania seba i svojho okolia?

MILOVAŤ ZNAMENÁ POROZUMIEŤ

Sedím v koči a píšem list. Mužovi, ktorý ma zranil. Zvyšky atramentu si utieram do zamatových šiat. Na hlave mám svetlý semišový klobúk s pávím okom uprostred. Cítim jeho vôňu, ale neobzriem sa, nezastavím, poháňam kočiša vpred. Viem, že na moju správu už netrpezlivo čaká. Prechádzame cez most, ktorý patrí jemu. Celá táto oblasť mu patrí. Môj lokaj mu list odnesie a ja ho už nikdy v živote neuvidím. Naozaj?

Kríva, zranenie má z vojny alebo z bitky pri Moháči. 1526. List bez mihnutia oka prevezme a odšuchce sa cez kamenný most na druhú stranu. Most přes minulost. Sadne si na studený obrubník svojho paláca a začíta sa do bolestivých riadkov.

Som to ja, kto číta ten list. Aj tá žena v koči, aj tento muž. Zranená aj zraňujúci. Som to jednoducho stále ja. Slzy pomaly rozmáčajú neúhľadné písmo a guča v hrdle mi bráni kričať. Nevôľa ma štípe v krku. Áno, zradil som, sklamal som, nedalo sa inak. Tak rád by som to zmenil. Avšak to, že (ťa) nemilujem, nie je pravda. Viem to. Vieš to?

Máš dcéru. Aj ženy v mojej dedine majú dcéry. Nechcem, aby sa to viac opakovalo. Zradou umrie kúsok môjho pravého ja. Vstanem a rozbehnem sa k prvému domu. Otvorí mi čiperná starena a za ňou stojí celá generácia nádherných matiek a dcér. Ako by túto Bohom pobozkanú dokonalosť, ako by tieto výstavné umelecké diela, mohol niekto niekedy zničiť, ponížiť, odvrhnúť, alebo nebodaj zabiť?

Vzrušene na ne hľadím a ony tými prenikavými očami na mňa.

Matky, starajte sa o svoje dcéry, pekne ich oblečte aj vlásky im začešte, ale hlavne ich vyzbrojte do života sebaúctou a učte ich samostatnosti, nech neostanú napospas vlastnej nesebahodnote, nech milujú svoju dušu i telo natoľko, aby žiadny dravec nikdy neprehrýzol tepnu ich vrúcne bijúceho srdca, nech žijú svoju cestu, tú, ktorú si samy vybrali...

…hlásal dojatý muž, ktorý kedysi zranil ženu, ktorej bol neoddeliteľnou súčasťou.

Boli jedno.   

Pochopenie: Otvorenosť pri zdieľaní života s druhými nám pomáha spoznávať seba a zároveň sa učíme tolerancii k osudom druhých. Je veľmi pravdepodobné, že si aj my raz obujeme topánky toho, koho najviac odsudzujeme. Nie preto, aby sme dostali lekciu, ale preto, aby sme to pochopili. Nie je nutné súhlasiť so všetkým, čo sa okolo nás deje, ale prijatie toho stavu, že to tak je, v nás nevytvára tlak a uľahčí nám to pohyb vo svete, v ktorom momentálne žijeme. Stačí malý krok, urobiť presný opak toho, čo sme zvyknutí robiť celý život. Tam sa začína tá pravá zmena, ktorá dokáže pohnúť horou.

Úloha: Cítiš, že si súčasťou celku alebo máš pocit, že nepatríš nikam a nikto a nič s tebou nesúvisí? Čo by si mohol/a urobiť pre to, aby si sa viac otvoril/a a priblížil/a k druhým? Čo ti bráni uvoľniť sa v sebe?

#môjsen